Atény podľa oslovených analytikov dali prednosť zvýšeniu daní, namiesto toho, aby sa snažili znížiť štátne výdavky.
Podľa analytika spoločnosti UniCredit Ericka Nielsena predložené návrhy prinášajú príliš veľkú záťaž na daniach a poplatkoch, z ktorých tie zlé sú namierené najmä proti firmám. „Nie je tu dostatok skutočných reforiem,“ dodal.
Podľa Jacoba Funka Kirkegaarda z Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonomiku 93 percent opatrení v hodnote 7,3 miliardy eur navrhovaných Gréckom pochádza zo zvýšenia daní a príspevkov do systému sociálneho zabezpečenia. Len sedem percent sa týka ročných úspor, z ktorých 360 miliónov eur má ísť z obmedzenia predčasného odchodu do dôchodku a 200 miliónov zo zníženia výdavkov na obranu.
Návrhy Grécka sú „bližšie ideologickým imperatívom“ premiéra Alexisa Tsiprasa, než hospodárskym potrebám Grécka, upozornil Kirkegaard. Zároveň vyjadril hlboké pochybnosti, že by s niečím takým veritelia niekedy mohli súhlasiť, navyše v prípade krajiny, ktorá je „notoricky známa ťažkosťami s vyberaním daní“.
Hlavný ekonóm gréckej banky Eurobank Platon Monokrusos povedal, že ide o daňový gejzír, ktorý má vysať z vreciek daňovníkov viac ako po dvoch miliardách eur na dani z pridanej hodnoty a sociálnych poplatkoch. A okolo 2,5 miliardy eur majú priniesť firmy.
Podľa gréckej federácie malých podnikov GSVEE smeruje vláda v Aténach k „demolácii výrobnej štruktúry krajiny“.
Zástupcovia medzinárodných veriteľov v stredu návrhy gréckej vlády tiež odmietli a prišli s protinávrhmi, ktoré už ale grécka strana zmietla zo stola. Podľa doterajších informácií z rokovaní na technickej úrovni sa obe strany neboli zatiaľ schopné priblížiť sa k dohode.
Grécko má do konca júna splatiť Medzinárodnému menovému fondu (MMF) asi 1,6 miliardy eur. Teraz jedná s veriteľmi o uvoľnení zostávajúcich 7,2 miliardy eur z už skôr dohodnutého programu pomoci.
