O konkrétnom obsahu nových návrhov nie sú oficiálne známe žiadne podrobnosti, grécka tlač ale napísala, že Atény sú okrem iného pripravené zvýšiť DPH na potraviny a v oblasti turistiky, radikálne obmedziť predčasné dôchodky a zaviesť osobitnú daň pre bohatých Grékov. Tieto opatrenia vraj majú štátnej kase počas jeden a pol roka priniesť päť miliárd eur.
„Juncker, Lagardeová a Európska centrálna banka dostali nový grécky návrh. Dobrý základ pre pokrok pri summite eurozóny,“ napísal po anglicky na Twitteri šéf Junckerovho kabinetu Martin Selmayr. V nemčine, ktorá je jeho rodným jazykom, potom dodal, že ide o „eine Zangengeburt“, v doslovnom preklade pôrod s pomocou klieští, teda prenesene o výsledok tvrdej práce a úsilia. Žiadne ďalšie detaily neuviedol.
Nové návrhy Atén na riešenie kritickej situácie Grécka dorazili príliš neskoro na to, aby k nim mohli v pondelok ministri financií eurozóny prijať konečné stanovisko. Novinárom to na rokovaní ministrov, takzvanej euroskupiny, povedal jej šéf Holanďan Jeroen Dijsselbloem. Podobne sa však vyjadrovali aj ďalší z ministrov 19 štátov používajúcich spoločnú európsku menu. Grécky minister Janis Varufakis pred konaním euroskupiny prešiel okolo v daždi čakajúcich novinárov bez slova.
Írsky minister Michael Noonan pripustil, že dnešok je ešte len začiatkom procesu. Pripomenul, že okolo najnovších gréckych návrhov panovali v minulých hodinách zmätky, keď grécka strana prezentovala niekoľko rôznych verzií dokumentu. „Bolo veľmi zložité sa na dnešné (pondelkové) rokovania pripraviť. Takže čakám, že sa opäť stretneme vo štvrtok,“ poznamenal.
Aj slovenský minister Peter Kažimír pri príchode poznamenal, že návrhy musia najprv posúdiť a prípadne potvrdiť veriteľská trojka. „Ja dávam prednosť komplexnej dohode pred prostým predĺžením programu alebo nejakým druhom nehody,“ poznamenal Kažimír. Konečný termín je podľa neho až koniec tohto mesiaca.
Nový návrh predložil v nedeľu grécky premiér Alexis Tsipras, ktorý celý víkend rokoval so zástupcami svojej strany a ministrami svojho kabinetu. Atény sa snažia dohovoriť s medzinárodnými veriteľmi na podmienkach, za ktorých by dostali zvyšné peniaze z dohodnutého úveru. Rokovania viaznu okrem iného na neochote Grékov uskutočniť reformu dôchodkového systému požadovanú veriteľmi.
Grécka tlač ale v pondelok napísala, že vláda sa nakoniec požiadavkám sčasti podvolila. „Atény cúvli od svojej neprekročiteľnej hranice,“ uviedol v titulku denník Ta Nea, podľa ktorého teraz kabinet bude súhlasiť s „koncom predčasných dôchodkov“. Denník Capital na svojich internetových stránkach uviedol, že Atény sú okrem iného ochotné zvýšiť DPH základných potravín z 13 na 23 percent, rovnako by mala vzrásť daň v reštauráciách, zo 6,5 na 13 percent sa má zvýšiť DPH v hotelierstve. Vláda tiež chce ponechať v platnosti kontroverznú daň z nehnuteľnosti či zvýšiť dôchodkové odvody. Práve zvýšenie odvodov by podľa konzervatívneho denníka Eleftheros Typos malo zabrániť ďalšiemu výraznejšiemu znižovaniu dôchodkov.
So špeciálnou daňou by podľa návrhu museli počítať ľudia s príjmami nad 30 000 eur ročne a firmy, ktoré vlani vykázali zisk nad 500 000 eur. Táto dodatočná daň by mohla dosiahnuť až 7 percent.
„Toto je prvý rozumný návrh, o ktorom je možné viesť produktívnu a informovanú diskusiu,“ privítal krok Grékov nemenovaný predstaviteľ eurozóny citovaný v pondelok agentúrou Reuters. „Nedokážem predvídať, či to povedie dnes (v pondelok) večer k dohode, ale ide čo sa týka formy a obsahu, je to to, na čo sme čakali,“ dodal.
O ďalšom osude juhoeurópskej krajiny môže definitívne rozhodnúť práve pondelkový mimoriadny summit politických špičiek eurozóny. Politici pred ním vyjadrujú opatrný optimizmus a aj keď upozorňujú, že konečná dohoda sa očakávať nedá, zmena tónu je zrejmá.
„Bude tu posun vpred,“ povedal nemeckej rozhlasovej stanici Deutschlandfunk luxemburský minister zahraničia Jean Asselborn. O pokroku hovoril aj francúzsky minister financií Michel Sapin, podľa ktorého obe strany smerujú k dohode.