Minister financií to povedal v pondelok v Prahe na pravidelnej výročnej konferencii ekonomických diplomatov. Český premiér Bohuslav Sobotka (ČSSD) s Babišovým názorom nesúhlasí. Krach Grécka, ktoré v posledných rokoch čelí vážnym ekonomickým problémom, by podľa neho poškodil EÚ a nepriamo aj českú ekonomiku. Zhoršil by tiež utečeneckú krízu, myslí si.
„Neviem, či viete, že Grécko za posledných dvesto rokov zbankrotovalo štyrikrát, a ja si myslím, že by už konečne malo zbankrotovať piatykrát, aby sa vyčistil priestor,“ povedal Babiš. Vo svojom prejave Grécko spomenul len zbežne.
Sobotka to vidia inak. „Bankrot Grécka by poškodil celú EÚ a zhoršil utečeneckú krízu,“ je presvedčený ministerský predseda. „Krach Grécka by nepriamo poškodil aj českú ekonomiku. Ak sa potvrdia dnešné ranné signály, že grécka vláda je ochotná prijať potrebné reformy, musíme urobiť maximum pre to, aby sme eurozónu posilnili. A Gréci musia vykonať potrebné reformy,“ uviedol Sobotka.
„Krajiny EÚ by si mali pomáhať, nie sa tlačiť do kúta siláckymi vyhláseniami,“ poznamenal tiež. Funkčné Grécko podľa neho Európa potrebuje aj v súvislosti s migračnou vlnou. Ak zbankrotuje, zhorší to aj celú utečeneckú krízu, myslí si.
Hlavný ekonóm Ery Jan Bureš upozornil, že na adresu Grécka padlo v posledných dňoch viacero ostrejších výrokov. „Nemyslím si, že by tieto slová spôsobili na európskej pôde veľký rozruch,“ uviedol v reakcii na vyjadrenia ministra Babiša. Po bankrote volajú podľa Bureša v tejto chvíli skôr samotní Gréci a pozícia veriteľov je skôr opatrná.
„Nemecko chce najprv vidieť dohodu o zozname gréckych reforiem a potom je ochotné otvoriť diskusiu o reštrukturalizácii dlhu,“ dodal.
Grécky premiér Alexis Tsipras v nedeľu predložil nový návrh, ktorým chcú Atény dosiahnuť dohodu o riešení gréckej dlhovej krízy. Podľa Martina Selmayra, šéfa kabinetu predsedu Európskej komisie Jeana-Claudea Junckera, je „dobrým základom pre pokrok“ pri pondelkových rokovaniach zástupcov eurozóny.
Atény sa snažia dohovoriť s medzinárodnými veriteľmi na podmienkach, za ktorých by dostali zvyšné peniaze z dohodnutého úveru. Rokovania viaznu okrem iného na neochote Grékov uskutočniť reformu dôchodkového systému požadovanú veriteľmi. Podľa zdrojov nemeckého nedeľníka Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung (FAS) Atény budú v júli zrejme musieť krátiť platy štátnych zamestnancov a dôchodky aj v prípade, že sa dovtedy s veriteľmi dohodnú. O ďalšom osude krajiny môže definitívne rozhodnúť už pondelkový mimoriadny summit politických špičiek eurozóny.