Extrémna klíma ujedá nebezpečne z úrody

Počasie je čoraz extrémnejšie a má to výrazný dosah na život Slovákov. Najnovšie sa ukazuje, že možno až o jednu tretinu bude nižšia v porovnaní s vlaňajškom tohtoročná úroda obilia, ale aj ostatných plodín. Drahšie preto môže byť sezónne ovocie a neskôr možno aj chlieb či mäso. Dôvodom nižšej úrody sú extrémne výkyvy teplôt a nedostatok zrážok.

22.06.2015 06:00
obilie, žatva, poľnohospodárstvo Foto: ,
Začiatok žatvy bude už okolo Petra Pavla, a to nič dobré neveští. Záber je z Malinova neďaleko Bratislavy.
debata (11)

Napríklad v noci zo štvrtka na piatok v Kuchyni na Záhorí namerali len plus päť stupňov Celzia, ale pri zemi len plus 0,4 stupňa. Týždeň predtým na rovnakom mieste bolo v noci 20 oC a cez deň vyše 30 oC. Extrém strieda extrém, po tropických dňoch a nociach prišli nočné teploty zo začiatku jari. V Bratislave sa zase v niektorých objektoch ešte koncom mája kúrilo a týždeň nato sa po výraznom oteplení zapínali klimatizácie.

"Extrémne prejavy počasia na Slovensku sa stupňujú. Vyskytovali sa aj v minulosti, ale teraz prichádzajú každý rok,“ všíma si klimatológ Pavol Faško. V roku 2014 mimoriadne teplé vykurovacie mesiace ušetrili ľuďom desiatky eur na kúrení, ale zase sa premnožili škodce v záhradách. Rok predtým zase prišli návaly snehu a extrémom bolo tiež veľa dní chudobných na slnečný svit.

Teraz sa výkyvy počasia odzrkadlia na až o tretinu nižšej úrode. Odhad priniesli odborníci z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra, agrárnej komory či zo Štatistického ú­radu.

Prvá polovica júna bola nadpriemerne teplá. Priemerné teploty na juhozápade Slovenska, ktorý je rozhodujúcim producentom obilia, boli 22 až 23 oC. „Je to o 5 až 6 stupňov viac, ako je dlhodobý normál. Takéto vysoké hodnoty nebývajú dosahované ani v júli,“ povedal meteorológ Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu Norbert Polčák.

Tropické júnové dni sa postarali o horúčkovité dozrievanie obilnín. A hoci teraz prichádza pre rastliny úľava v podobe zrážok a ochladenia, na juhu Slovenska, najmä tam, kde majú štrkové pôdy, sa začne žatva zrejme okolo Petra Pavla. A tá nikdy neveští dobré úrody.

Meteorológ Polčák ilustruje, s akými extrémnymi teplotami sa teraz po vlne horúčav musia vyrovnať rastliny a vlastne všetko živé v prírode. Poľnohospodári si želajú, aby zrážky, čo prišli, boli čo najvýdatnejšie, veď na Záhorí, ale aj v Podunajskej nížine, na Trnavskej tabuli sú celé oblasti, kde do piatka poriadne nepršalo už tri týždne.

Vystrájanie horúčav a lokálne obrovský deficit zrážok zreteľne vidno na obilninách, ktoré hrajú kľúčovú rolu vo výžive ľudí aj ošípaných, hydiny a dobytka. Čelia nielen ataku tepla, ale aj chorôb, ktoré sa prv vyskytovali zriedkavo. Podľa Faška prichádza čas, keď poľnohospodári budú musieť komplexne meniť či inovovať spôsob hospodárenia na pôde a novým teplotným a zrážkovým pomerom prispôsobovať skladbu pestovaných plodín.

Ako reagovať na extrémy

Reakciou na globálne oteplenie by mal byť výber odrôd, ktoré lepšie znášajú extrémne suché počasie. V posledných rokoch sa rozšírilo pestovanie západoeurópskych odrôd pšenice aj jačmeňa, ale odrody z prímorských oblastí nemajú prirodzenú schopnosť znášať výkyvy teplôt a zrážok ako obilniny, ktoré boli vyšľachtené na Slovensku.

Túto myšlienku nezávisle od seba zdôrazňujú známi slovenskí šľachtitelia obilnín Július Zalabai zo Solár a Ľudovít Sleziak zo Sládkovičova. S klímou sa podľa Sleziaka niečo deje. „Pretože keď sme porovnali priemer teplôt za posledných 60 rokov s ich vývojom za posledné desaťročie (2004 – 2014), zistili sme, že ročný priemer stúpol o 3,6 stupňa. Prostredie nielen pre pestovanie obilnín sa významne mení a odrody, ktoré nemajú schopnosť znášať stresy z horúčav, dávajú nižšie úrody aj o viac ako desať percent,“ hovorí.

Môžu klimatické zmeny zvýšiť náklady na pestovanie obilia? Ľudovít Sleziak vraví, že nemusia, pokiaľ poľnohospodári adekvátne, teda rýchlo, zareagujú na zmeny, ktoré prináša počasie. Výber odrody je pritom mimoriadne dôležitý. Sleziak pripomenul, že kým domáce, ekostabilnejšie, odrody majú už päť-šesť rokov stabilné ceny, zahraničné, zvyknuté na mäkšiu a zrážkovo bohatšiu klímu, sú drahšie aj o 150 eur za tonu osiva a v extrémnych podmienkach nedokážu garantovať sľubované výnosy.

Novým úkazom sú zabudnuté choroby pšenice. Tak ako vlani opäť sa objavila prv zriedkavá hrdza plevová, vyskytujúca sa raz za desať až pätnásť rokov. A po nej prišla hrdza pšeničná, ktorá niekde dokonala dielo skazy. Sotva sa podľa Sleziaka dočkáme rekordných úrod pšenice a jačmeňa, ktoré vlani boli na úrovni šesť až osem, ba miestami aj deväť ton priemerne z hektára.

Dobré úrody budú mať len tam, kde zvládli ochranu a výživu obilnín. Viac by sa mala aplikovať listová kvapalná výživa, ktorá pomohla lepšie prekonať obdobie sucha, ako klasická založená na hnojení pevnými hnojivami. Keďže nepršalo, tie sa v pôde nerozpustili a obilniny ich nevedeli využiť. O stabilite úrod však rozhodnú závlahy.

"Slovensko bude musieť reštrukturalizovať poľnohospodársku výrobu a oveľa viac ako doteraz využívať závlahy,“ tvrdí Pavol Faško. Dochádza k evidentnému posunu dobrých úrodných pásiem smerom na sever. Najvyššie úrody obilnín sa už nedosahujú v Podunajskej nížine, ale na strednom Považí a Ponitrí, teda v okresoch Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Topoľčany, Bánovce nad Bebravou. Ibaže najlepšie pôdy sú sústredné v tradičných južných obilniciach, teda na Žitnom ostrove, Trnavskej tabuli a Východoslovenskej nížine.

Závlahy ako podmienka prežitia

Ešte v roku 1990 malo Slovensko závlahy na 320-tisíc hektároch, dnes je z tejto sústavy funkčných len 54 percent. Reálne sa však podľa lanského prieskumu š. p. Hydromeliorácia SR zavlažovali polia len na ploche stotisíc hektárov. Je to necelá tretina z pôvodnej výmery závlah a zlomok z celkovej plochy 1,2 milióna hektárov ornej pôdy.

Na globálne klimatické zmeny reagujú všetky vyspelé krajiny rozvojom a podporou hospodárenia na pôde pod závlahami. Štruktúru výroby mení aj najväčší svetový výrobca poľnohospodárskej techniky americká spoločnosť John Deere. Aby traktory a kombajny mali vôbec čo zberať, musia fungovať závlahy, a tak Američania posilňujú a rozširujú výrobu závlahových systémov. Rovnako postupujú aj ďalší veľkí výrobcovia poľnohospodárskej techniky. Je po nej rastúci dopyt z celého sveta.

Na Slovensku sa však závlahy zväčša využívajú len ako doplnok a nie ako neodmysliteľná súčasť poľnohospodárskeho systému. Len menšina farmárov, ako napríklad Zdenek Černay zo Senca, zavlažuje polia pravidelne, nespoliehajúc sa na to, či prídu prírodné zrážky. Černay hovorí, že nepretržité 24-hodinové zavlažovanie zvyšuje nároky na organizáciu práce. Ale bez závlah by nedopestoval 40– až 50-tonové hektárové úrody zemiakov, nebola by istá úroda cibule, ale ani obilnín.

Extrémne prejavy počasia tohto roku najviac doľahli na severné Záhorie, kde od apríla doteraz napadlo len 20–30 milimetrov vody, čo má devastačné dôsledky na úrodu všetkých plodín. Nedostatkom vlahy trpí aj Podunajská nížina, viac jej západná ako východná časť. Slovenský juh bol do polovice júna extrémne prehriaty, a keď prišla búrková oblačnosť, strácala výdatnosť, ktorú mala v Nemecku, Rakúsku či Česku.

Aj aktuálna situácia pripomína podľa Faška, že je najvyšší čas mobilizovať vedomie celej spoločnosti k novému prístupu tak pri novej výstavbe či prestavbe sídiel, ktoré treba ozeleňovať, ako aj pri hospodárení na pôde. "Vlastné potraviny sú vždy lacnejšie ako tie z dovozu. Spoliehať sa na svetové prebytky je zradné. Nedostatok totiž vyháňa ceny do násobkov obvyklých. Preto je dôležité využiť potenciál krajiny,“ zdôrazňuje Faško. A Slovensko podľa prognóz je stále schopné uživiť o milión ľudí viac než má doteraz. Musí však lepšie nakladať so zdrojmi, ktoré má k dispozícii.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #žatva #obilie