Napätie okolo gréckej dlhovej krízy, ktorej ďalšie dejstvo ovplyvní pondelkový summit eurozóny, v piatok kulminovalo informáciami o európskych prípravách na prípadný grécky bankrot a o čoraz intenzívnejších výberoch peňazí z gréckych bánk. Grécky premiér Alexis Tsipras medzitým v Petrohrade rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o ekonomickej spolupráci, ktorá ale nezahŕňa priamu finančnú pomoc zo strany Ruska.
Gréci a Rusi rokovali o ekonomickej spolupráci
Putin s Tsiprasom v piatok v Petrohrade diskutovali o možnosti dodávok gréckej poľnohospodárskej produkcie do Ruska, prípadnú finančnú pomoc Ruska podlomenej gréckej ekonomike ale neprejednávali. Po skončení rozhovorov to novinárom povedal kremeľský hovorca Dmitrij Peskov.
Možnosť dodávok poľnohospodárskej výroby, ktoré by však nenarušovali vyhlásené ruské embargo ani režim západných sankcií, majú podľa Peskova v najbližšej dobe posúdiť experti na zasadnutí špeciálne vytvorenej rusko-gréckej pracovnej skupiny.
Blokovaním dovozu najmä potravinárskej produkcie Rusko reagovalo na sankcie Európskej únie, vyhlásené po anexii Krymu a povstaní v ukrajinskom Donbase. Na Grécko sa ako na člena EÚ ruské sankcie vzťahujú a prípadné dodávky z Grécka ich podľa Peskova nemajú narušiť. Prelomené vraj nemajú byť ani protiruské sankcie vyhlásené Západom.
Predmetom rokovania Putina s Tspirasom, ktoré bolo podľa Peškova obsiahle, bola aj možnosť energetickej a investičnej spolupráce, nie ale možná ruská finančná pomoc zadlženému Grécku. „Otázka ruskej finančnej pomoci Grécku prejednávaná nebola,“ konštatoval ruský hovorca.
Peskov už skôr vyhlásil, že akékoľvek úvahy o ruskej finančnej pomoci sú predčasné, okrem iného aj preto, že Atény Moskvu o nič také nežiadajú. Námestník ruského ministra financií Sergej Storčak vo štvrtok novinárom povedal, že v ruskom rozpočte, poznačenom sankciami a pádom kurzu ruskej meny, žiadne zdroje na pomoc Grécku nie sú.
Ministri energetiky Ruska a Grécka podpísali dohodu o predĺžení plánovaného plynovodu Turkish Stream, ktorý má dopravovať plyn z Ruska cez Čierne more do Turecka a až do Grécka. Moskva sa bude podieľať na financovaní projektu a bude ho vlastniť napoly s Aténami. Výstavba by sa mala začať budúci rok a skončiť v roku 2019.
V Európe rastie nervozita
Pred pondelkovou bruselskou schôdzkou ku gréckej kríze, ktorej sa zúčastnia lídri krajín platiacich eurom, sa opäť zídu aj ich ministri financií. Ak Atény neprídu s novými návrhmi riešení, majú sa podľa nemenovaných činiteľov začať prerokúvať otázky hroziaceho gréckeho bankrotu.
Poľská premiérka Ewa Kopaczová bude v pondelok rokovať s guvernérom tamojšej centrálnej banky a ministrami financií a zahraničných vecí o možných dôsledkoch odchodu silne zadlženého Grécka z eurozóny.
Grécka vláda prejavila ohľadom úspešného zavŕšenia pondelňajších rozhovorov vysokú dávku optimizmu. Ten ale chýba gréckym sporiteľom, ktorí začali brať banky v podstate útokom: v piatok vybrali zhruba 1,2 miliardy eur po tom, čo vo štvrtok výbery presiahli miliardu eur. Za celý týždeň z gréckeho bankového systému takto odtieklo okolo 4,2 miliardy eur. Európska centrálna banka (ECB) gréckym bankám musela druhýkrát v týždni zvýšiť limit núdzových úverov, ktoré sú pre nich jedinou náhradou za ubúdajúce vklady.
Grécko a veriteľské inštitúcie sú pod časovým tlakom. Na konci mesiaca majú Atény zaplatiť Medzinárodnému menovému fondu (MMF) v združenej splátke celkovo 1,6 miliardy eur. A šéfka MMF Christine Lagardeová dala vo štvrtok najavo, že fond termín nepredĺži.
Obavy z gréckeho bankrotu spôsobili v závere týždňa oslabenie eura voči väčšine popredných svetových mien. Investori sa pustili do nákupu dolára považovaného za bezpečnú investíciu v čase neistôt.