Tunelovanie firiem sa má na Slovensku obmedziť

Ako sme sa vlastne dostali do stavu, keď oklamaní veritelia bezmocne pozerajú na tunelovanie krachujúcich firiem?
Toto nie je len slovenský jav. V Anglicku vznikali niekedy v 19. storočí o takýchto praktikách obchodníkov operety. Opereta o neúspešných spoločnostiach mala jednoduchý dej – ako zruším a zlikvidujem spoločnosť, nič nezaplatím nech veritelia plačú. Dnes sme na Slovensku svedkami toho, že ak si niekto založí firmu a prestane sa mu dariť, za nič neručí. Spoločníci vo firme si aj v čase jej úpadku vyťahujú majetok bez toho, aby firme dali primerané protiplnenie.

Robí sa toto „zmenšovanie“ majetku spoločnosti najmä cez príbuzných?
Robí sa to cez nastrčené spoločnosti v tuzemsku alebo aj v daňových rajoch, alebo cez rodinných príslušníkov. Napríklad sú manželia, ktorí si založia firmu, tej sa darí, a v nej si zamestnajú svojho 20-ročného syna, ktorému sa nechce študovať a postaviť sa na vlastné nohy, tak sa ho snažia nejako „upratať“ v rámci ich firmy. Vytvoria mu miesto v štruktúre spoločnosti, urobia z neho v úvodzovkách viceprezidenta pre spoločenské akcie. Mesačne poberá plat 5-tisíc eur. Reálne by nemal na pracovnom trhu uplatnenie, ale v rodinnej firme poberá niekoľkotisícový plat za nič. Na Slovensku sa totiž spoločníci nesprávajú k firme ako k cudzej entite. Inými slovami, vám nikto nič nedá zadarmo, takisto ani firma by nemala dávať nič zadarmo svojim spoločníkom. Potom sa čudujeme, že príde konkurz, a spoločnosti sú prázdne.

Čo v tomto smere zmení novela Obchodného zákonníka?
To, že čo som teraz opisoval, bude po novom definované ako vrátenie vkladu a bude to mať následky najmä v prípade, že sa firma ocitne v úpadku. Inými slovami, ak sa príde na to, že takéto úkony boli vykonané v prospech spoločníkov, tak bude po novom možné vymáhať tieto prostriedky aj od manažmentu, teda buď konateľov, alebo predstavenstva spoločnosti. Najväčšia zmena nastavene v prípade konkurzov. Správca konkurznej podstaty si prejde účtovníctvo firmy a bude vedieť určiť, ktoré obchody a transakcie boli nevýhodné, a bude vedieť daný rozdiel od spoločníkov alebo manažmentu vymáhať.

V rámci vymáhania podlžností voči veriteľom môže konkurzný správca siahnuť po majetku, ktorý firma predtým previedla napríklad na svojich príbuzných?
Áno. Keď dotyčná dcéra spoločníka robí vo firme napríklad štandardnú administratívnu prácu, ale dostáva za ňu neprimerane vysokú mzdu. Rovnako aj prípade, ak má síce štandardný plat, ale popritom dostáva benefity vo forme najdrahšieho paušálu na mobil alebo luxusného firemného auta. To všetko budú plnenia, ktorými sa neskôr uspokoja záväzky veriteľov. Tento majetok sa musí spoločnosti vrátiť späť. To isté platí v prípade, ak spoločnosť uzatvárala so spriaznenými firmami v tuzemsku alebo v daňových rajoch nevýhodné obchody. Ten rozdiel, čo by bola trhová cena a tým, za akú cenu reálne obchodovala daná spoločnosť, sa bude tiež musieť vrátiť späť do spoločnosti. Doteraz na to nebola výslovná právna úprava, i keď si súdy tak mohli rozhodovať, respektíve vykladať zákon už dnes. Nekonalo sa tak, a preto to teraz bude definované priamo v zákone. V tomto prípade sa Slovensko inšpirovalo napríklad susedným Rakúskom či Nemeckom.

Myslíte si, že ak eseročky alebo akciovky nebudú chránené obmedzeným ručením, klepne to reálne po prstoch špekulantom?
Obávam sa, že to v prvom rade chytí menších podnikateľov, a tí väčší to budú vedieť obísť cez rôzne kľučky a diery v zákone. Na ilustráciu možnej účinnosti sa pozrime ešte raz na príklad príbuzného, ktorý zarába vo firme 5-tisíc eur mesačne za nič. Zo zákona môžu súdy žiadať vrátenie vkladu štyri roky dozadu (všeobecná premlčacia lehota, pozn. red.). Ak by sme určili, že dcéra spoločníka mohla zarábať mesačne za danú prácu za normálnych okolností okolo 1 000 eur mesačne, a ten štvortisícový rozdiel vynásobíme 12 mesiacmi, dostaneme sa na sumu 48-tisíc eur. Za štyri roky je to suma 192-tisíc eur, čo by sa vrátilo do spoločnosti, a teda aj na prípadné vyššie uspokojenie veriteľov.

Stopne to systém, že ak podnikateľovi nevyjde biznis s jednou eseročkou, tú zlikviduje a veselo si podniká beztrestne s ďalšou?
Malo by to tento systém obmedziť. Novela zákona dáva priestor najmä konkurzným správcom, že ak dôkladne preskúmajú, čo sa dialo vo firme, teda prejdú si jej doterajšie účtovníctvo, budú vedieť veľkú časť nevýhodných obchodov identifikovať a cez žalovanie konateľov, členov predstavenstva, ale aj spoločníkov vedia dostať do prázdnej spoločnosti majetok späť. Veriteľom teda nezostanú oči pre plač a prázdna spoločnosť bez majetku, ale môžu svoje nároky zosobniť konkrétnym členom manažmentu. Táto právna úprava sa však „zaktivizuje“ voči veriteľom až vtedy, ak daná spoločnosť nie je schopná plniť si svoje záväzky. Kým spoločnosť plní svoje záväzky, v zásade sa nemajú veritelia ako domôcť peňazí v prípade, keď vidia, že firma robí nevýhodné obchody.

Ak sa vymení vedenie spoločnosti, bude aj nový manažment postihovaný za nekalé praktiky svojich predchodcov?
Ak nastúpite do manažmentu takejto spoločnosti a zistíte, že vaši predchodcovia obchodovali sami so sebou, uzatvárali nevýhodné transakcie pre firmu, budete postihovaní aj vy, ak to nezačnete vymáhať. Máte rovnakú zodpovednosť ako tí, ktorí to reálne vykonali. Je to veľmi prísna úprava, no zároveň výhodná pre veriteľov, lebo sa zvyšuje počet osôb, od ktorých môžu vymáhať celú dlžnú sumu. Zvyšujú sa preto pre nich šance, že sa k svojim peniazom dostanú. Preto je potrebné zo strany štatutárnych orgánov pri nástupe do spoločnosti vynaložiť vysokú mieru obozretnosti.

Spomínali ste, že sa to dotkne najmä menších podnikateľov. Takže prípady ako kauza Váhostav sa neobmedzia?
Špekulanti väčšieho rangu nájdu vždy diery v zákone, respektíve nájdu spôsob to riešiť tak, aby sa jednoducho vyhli zodpovednosti za úpadok firmy. Najväčšia diera podľa môjho názoru stále zostáva reštrukturalizácia. Keď aj vstúpia do platnosti všetky sprísnené režimy, o ktorých hovoríme, v okamihu reštrukturalizácie sme tam, kde sme boli predtým. V reštruktura­lizácii sa nič zásadné nezmenilo, dokonca je to podľa môjho názoru horšie, ako to bolo predtým. Ak príde dlžník za šikovným správcom s tým, že má firmu pred krachom, tak čo sa deje a bude diať, je, že správca v rámci reštrukturalizácie neprizná nevýhodné transakcie, aby firma nemusela uspokojiť svojich veriteľov. Stále sa v tejto veci nič nezmenilo, a to aj napriek memorandu, kde sa povedalo, že veritelia budú mať väčší vplyv na výber správcu. No to sa nestalo. Stále si vyberie sám dlžník svojho správcu, ktorý už bude vedieť informácie o nevýhodných transakciách a obchodoch stopnúť, respektíve neprizná ich. Tomuto scenáru pomáha takisto nízka vymožiteľnosť zodpovednosti správcu.

Takisto je rozdiel medzi zákonom na papieri a zákonom v praxi. Najmä v slovenských podmienkach s katastrofálnou vymožiteľnosťou práva a nefunkčnosťou súdov.
Je to veľký otáznik, ako to bude reálne fungovať v praxi. Problém pri preukázaní vrátenia vkladu je najmä pri spoločnostiach v daňových rajoch. Máte spoločnosť x, ktorá má spoločníka y. Má výrazné problémy. Vy zrazu zistíte, že spoločnosť za veľmi nevýhodných podmienok previedla veľkú časť svojho majetku na cyperskú spoločnosť. Ako dokážete, že tá spoločnosť na Cypre a vaša slovenská firma majú medzi sebou obchodný vzťah? Toto je základný problém, ktorý sa riešil aj v kauze Váhostav. Nemyslím si, že novela zákona bude viesť k okamžitej náprave v tejto oblasti, aj keď prináša výraznú pomôcku, ktorou je povinnosť napríklad takejto zahraničnej schránkovej spoločnosti dokázať, že so spoločníkom nie je prepojená. Čo sa zmení v prípade týchto veľkých spoločností, je to, že sa to nebude robiť tak chrapúnsky ako doteraz. Takisto v prípadoch, keď menšinoví spoločníci zistia, že väčšinový spoločník vykráda spoločnosť, budú mať účinný nástroj, ako naňho tlačiť. Podvodníci budú musieť vymýšľať sofistikovanejšie spôsoby, ako nové, prísne pravidlá obísť. Čím je niečo zložitejšie a viac to stojí úsilia a peňazí, tým viac to odrádza pokračovať v takomto nekalom podnikaní. Už sa im to nebude vždy vyplácať robiť.

V budúcnosti sa teda môže stať, že konateľ neprevedie majetok spoločnosti na spriaznené osoby alebo firmy, ale na celkom inú spoločnosť, s ktorou ho nikto nebude môcť spájať.
Prípady, keď si právnikom necháte založiť firmu, ktorá nebude mať žiaden obchodný ani iný vzťah k danej spoločnosti v úpadku, a až neskôr ju nadobudne, reálne hrozia. Tak ako pri každej novej a reštriktívnej úprave sa budú hľadať rozličné spôsoby, ako nové pravidlá obísť.

Bude dokazovanie nevýhodných transakcií náročné aj pri menších firmách?
Môže sa stať, že firma v úpadku povie, že jej vytopilo kanceláriu a s ňou aj celé účtovníctvo, zmazali sa servery a podobne. Správca konkurzu teda nebude vedieť dohľadať niektoré transakcie. Toto však nie je problém novely Obchodného zákonníka, to sú veci, ktoré ani pri najlepšej vôli nedokážete zmeniť znením obchodnoprávnych predpisov. V každom prípade novými pravidlami máme inštitútov na ochranu veriteľov na Slovensku viac než dosť. Moja veľká obava je, že pokým budú veľké diery, kadiaľ môžu špekulanti unikať, tak sa problémov s tunelovaním budeme zbavovať ťažko. Najväčšia diera je dnes stále v reštruktura­lizácii. Novela Obchodného zákonníka je však krokom dobrým smerom.