Ministri vo štvrtok v Luxemburgu rokujú o problémoch Grécka, ktorému bez nových úverov hrozí v blízkej dobe bankrot.
ESM konštatoval, že eurozóna už odpísala Grécku dlh zodpovedajúci 49 percentám jeho hrubého domáceho produktu (HDP) a do roku 2023 sú grécke záväzky voči nemu minimálne. „Z gréckeho pohľadu mali opatrenia eurozóny na úľavu dlhu značný prínos,“ uviedol ESM podľa agentúry Reuters.
Grécky dlh síce nominálne dosahuje 175 percent HDP, čo je najviac v Európskej únii, podľa ESM ale „nie je možné tvrdiť, že výška dlhu je neudržateľná, na základe jednoduchého pohľadu na celkový nominálny pomer dlhu voči HDP“. Je nutné pozrieť sa na štruktúru dlhu. „Splátky sú rozložené na niekoľko desaťročí, čo spolu s nízkymi úrokmi znamená, že dlh je síce celkovo vysoký, ale udržateľný – za predpokladu, že Grécko bude pokračovať v reformách,“ uviedol ESM.
Grécka krajne ľavicová vláda, ktorá nastúpila po januárových voľbách, urobila zo zmiernenia údajne neudržateľného dlhu základnú požiadavku v rokovaniach s veriteľmi. Tí ale opakovane odmietajú sa tým zaoberať, s tým, že táto otázka je neaktuálna. Veritelia teraz Atény nútia dohodnúť sa na podmienkach uvoľnenia zvyšných peňazí z posledného záchranného programu, bez ktorých hrozí Grécku bankrot s možnosťou následného odchodu z eurozóny.
ESM tiež poukázal na to, že jeho pôžičky Grécku majú úrok 1,35 percenta, čo je menej, než teraz za úvery na trhu platí veľa krajín s eurom. Medzinárodnému menovému fondu (MMF) platí Grécko z úverov 3,6 percenta a pred dlhovou krízou si krajina požičiavala na trhoch za zhruba päť percent.
Z celkového dlhu 313 miliárd eur má Grécko od eurozóny požičaných 184 miliárd. Vzhľadom na to, že priemerná lehota splatnosti gréckeho dlhu voči eurozóne je 32,5 roka a úroky sú nízke, je takzvaná čistá súčasná hodnota tohto dlhu, ktorá prevádza nominálnu výšku na dnešnú reálnu hodnotu budúcich splátok, podstatne nižšia, než ukazujú absolútne čísla, argumentuje ESM.
Grécko má okrem eurozóny dlh asi 27 miliárd eur v Európskej centrálnej banke a približne 20 miliárd v MMF. Požadovať zmiernenie dlhu od týchto inštitúcií je v zásade nemožné. Grécky dlh u zahraničných súkromných investorov je po reštrukturalizácii z roku 2012 minimálny. Ďalšie miliardy eur majú Atény požičané pomocou krátkodobých pokladničných poukážok, ktoré opakovane kupujú hlavne grécke banky.