Firmy získajú priestor na zvyšovanie platov pri stabilných cenách v obchodoch. Reálne platy tak majú tento rok stúpnuť o 2,2 percenta a v ďalších rokoch sa má valorizácia udržať. Ministerstvo financií očakáva, že terajšie priemerné platy na úrovni asi 840 eur do roku 2018 stúpnu na 999 eur mesačne.
Nezamestnanosť má za rovnaké obdobie klesnúť zo súčasných 12,4 percenta na 9,7 percenta a zamestnanosť sa má konečne vrátiť na predkrízovú úroveň 2,28 milióna pracujúcich. Hlavným ťahúňom je domáca spotreba, kde sa prejavila aj skutočnosť, že súčasná vláda pri znižovaní deficitu nesiahla po raste spotrebných daní. Slovenský export má aj vďaka oživeniu európskej ekonomiky vzrásť až o 6,4 percenta, čo je najviac od roku 2006.
Rizikom aj pre Slovensko je vývoj v Grécku a opätovné naštartovanie dlhovej krízy. Takisto sa čaká, ako sa vyvinie situácia okolo Ukrajiny a či americká ekonomika zvládne ukončenie tlačenia peňazí. Pozitívny je, naopak, možný prísun iránskej ropy a plynu na trhy a následné zlacnenie energií.
Pre udržanie hospodárskeho rastu musí vláda pokračovať v štrukturálnych reformách. Ako kľúčovú označujú odborníci v tomto roku spustenú reformu duálneho vzdelávania. No prví žiaci vzdelávajúci sa nielen v školách, ale aj vo fabrikách, budú slovenskému trhu práce k dispozícií až o tri roky.
Najlepšou už fungujúcou štrukturálnou reformou súčasnej vlády je podľa hlavného ekonóma Saxo Bank Steena Jakobsena boj proti daňovým únikom. Práve zlepšený výber daní kombinovaný s rýchlejším ekonomickým rastom môže v tomto roku do štátnej kasy priniesť navyše ďalších 100 miliónov eur. No presné čísla ministerstvo financií predstaví až v priebehu najbližších týždňov.
„Slovenská ekonomika v tomto roku narastie o 3,2 percenta, čo predstavuje najlepší výkon od roku 2010. Motorom rastu zostáva aj v tomto roku domáci dopyt,“ priblížil Martin Filko, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky. Na porovnanie, pôvodne sa v rozpočte na rok 2015 počítalo s rastom slovenskej ekonomiky len o 2,7 percenta. Očakáva sa rastúce úverovanie firiem a návrat ziskov v stavebníctve. Pomáhajú aj verejné investície do diaľnic. Nové úvery si od bánk berú napríklad firmy reagujúce na zvýšený dopyt v automobilovom priemysle. Viac peňazí vo firmách sa v ekonomike začína prejavovať aj tvorbou nových pracovných miest. V týchto dňoch napríklad oznámila prijatie tristo zamestnancov trnavská automobilka PSA Peugeot Citroën.
„Na trhu práce vidíme skutočnú eufóriu a výnimočné zotavenie, ktoré môže pripomínať situáciu pred finančnou krízou v rokoch 2006 – 2008. Hlavnou hnacou silou je odvetvie automobilového priemyslu, ktoré poskytuje pracovné pozície vo vlastných závodoch alebo u jeho subdodávateľov,“ uviedla Jaroslava Rezlerová, šéfka personálnej spoločnosti.
Napriek reálnemu rastu platov ľudia ale adekvátne nenechávajú viac peňazí v obchodoch. „Najnovšie čísla ukazujú, že ľudia viac peňazí presúvajú do takzvanej investičnej spotreby,“ priblížil minister financií Peter Kažimír. Ľudia namiesto nakupovania v obchodoch voľné prostriedky investujú do splácania hypoték. „To je dobré, lebo ak niekto investuje svoje peniaze do splácania úveru, znamená to, že verí ekonomickému vývoju v tejto časti sveta a ľudia čakajú lepšie časy,“ dodal Kažimír.
Slovákom sa oplatí pôžičky brať aj pre historicky najnižšie bankové úroky. V ekonomike 19 krajín používajúcich spoločnú menu euro sa každý mesiac ocitne 60 miliárd nových eur. Od tohto kroku si centrálni bankári sľubujú zlacnenie úverov až pre 338 miliónov ľudí. Zatiaľ sa s tlačením nových eur počíta do septembra 2016, čo do ekonomiky prinesie viac ako 1,1 bilióna eur.
Súčasný ekonomický rast sa vláda snaží podporiť zavádzaním sociálnych balíčkov. „Len slovenskému cestovnému ruchu ponúkame mimo hlavnú turistickú sezónu 600– až 700-tisíc prenocovaní,“ povedal premiér Robert Fico. Štát totiž plánuje každému piatakovi prispieť sumou sto eur na absolvovanie školy v prírode a lyžiarskeho kurzu. Zamestnanosť majú podporiť aj dotácie na zatepľovanie, ale aj nižšia DPH na základné potraviny.
Za ekonomickú vlajkovú loď sa dá označiť opatrenie z prvého balíčka, znižujúce odvody pre ľudí pracujúcich za nízke a stredné mzdy. Zdravotné odvody začínajú klesať zamestnancom od príjmu 570 eur v hrubom. Tento rok sa aj preto minimálna mzda zvýšila z 307 na 339 eur v čistom. Zároveň pri prvom stupni minimálnej mzdy ostala nezmenená aj cena práce pre zamestnávateľov. Od začiatku roka tiež približne 7-tisíc ľudí využilo súbeh mzdy a dávky v hmotnej núdzi. Ak si dlhodobo nezamestnaný nájde prácu, štát mu pol roka bude naďalej vyplácať dávku vo výške 126 eur za mesiac a ďalšieho pol roka dávku 63 eur. Dlhodobo nezamestnaní majú na tento príspevok nárok po nástupe do práce za plat dosahujúci maximálne 760 eur v hrubom.
Informácie z agentúr sme nahradili redakčným článkom denníka Pravda.