Grécky dlh sa skladá z dvoch záchranných balíkov Európskej únie a MMF a vládnych dlhopisov vo vlastníctve Európskej centrálnej banky (ECB) a centrálnych bánk krajín eurozóny. Súkromní investori držia grécke dlhopisy v hodnote 38,7 mld. eur. V roku 2012 súkromní veritelia súhlasili so znížením nominálnej hodnoty svojich pohľadávok a Gréci si odpísali z dlhu 107 mld. eur.
MMF Grécku schválil pomoc vo výške 48,1 mld. eur. Z tohto balíka môžu Atény do marca 2016 čerpať 16,3 mld. eur, pokiaľ úspešne dokončia druhý úverový program. Grécko svoje záväzky voči fondu doteraz splácalo včas, tento mesiac však požiadalo o spojenie štyroch júnových splátok v celkovej výške 1,6 mld. eur do jednej, ktorú chce uhradiť koncom mesiaca.
Európska centrálna banka vlastní grécke dlhopisy v nominálnej hodnote 19,8 mld. eur. Z nich sú v júli a auguste splatné dlhopisy vo výške 6,7 mld. eur. Zároveň jednotlivé centrálne banky krajín eurozóny vlastnia dlhopisy v hodnote 7,2 mld. eur. Navyše ECB schválila pomoc gréckym bankám v podobe poskytnutia núdzovej likvidity gréckou centrálnou bankou vo výške 110 mld. eur, za ktorú sa banky čiastočne zaručili gréckymi vládnymi dlhopismi.
Členské štáty eurozóny poskytli Grécku v roku 2010 v rámci prvého záchranného programu bilaterálne pôžičky v celkovom objeme 52,9 mld. eur. V roku 2012 Aténam schválili druhý záchranný program v hodnote 141,8 mld. eur. Z tohto programu môžu Atény tento mesiac čerpať zostávajúcich 1,8 mld. eur, pokiaľ sa s veriteľmi dohodnú na požadovaných reformách.
Z najväčších členských krajín eurozóny dlží Grécko 57,23 mld. eur Nemecku, 42,98 mld. eur Francúzsku, 37,76 mld. eur Taliansku a 25,1 mld. eur Španielsku. Členské štáty zároveň Aténam predĺžili splatnosť pôžičiek z 15 na 30 rokov a výrazne im znížili úrokové sadzby. V prípade druhého záchranného balíka navyše Grécko získalo desaťročný odklad platenia úrokov.