Návrhy, s ktorými grécki vyjednávači prišli na víkendové stretnutie do Bruselu, boli podľa vyjadrení Európskej komisie opäť raz nedostatočné. V pondelok však hovorkyňa Európskej komisie Annika Breidthardtová vystúpila pred novinárov so zásadným vyhlásením, že Gréci už za včerajšok stihli urobiť zásadné ústupky, aby dospeli k dohode. Na otázku, o aké konkrétne ústupky ide, však neodpovedala.
Ďalšie reformy v Grécku sú podmienkou na to, aby trojica veriteľov uvoľnila Grékom zvyšných 7,2 miliardy eur z celkového 240-miliardového záchranného balíčka. Slovensko krajine prispelo formou záruk sumou takmer 1,5 miliardy eur, pričom táto pôžička je už zarátaná v štátnom dlhu.
Konečné rozhodnutie o dohode s Grékmi budú musieť podľa komisie urobiť na nadchádzajúcom zasadnutí euroskupiny ministri financií krajín eurozóny, a to 18. júna v Bruseli. Do konca júna pritom musí grécka vláda splatiť časť dlhu Medzinárodnému menovému fondu vo výške 1,6 miliardy eur, na čo bez uvoľnenia peňazí zo záchranného programu krajina mať nebude.
„Definitívnych termínov sme v posledných týždňoch mali mnoho, takže ja by som bol opatrnejší pri hodnotení ďalšieho stretnutia ako konečného. Myslím si skôr, že definitívny termín pre technické naplnenie neplatenia dlhu bude až 20. júla, keď má Grécko vyplatiť 3,8 miliardy eur Európskej centrálnej banke. Voči Medzinárodnému menového fondu totiž môže byť Grécko 30 dní v omeškaní, a tak definitívny termín pre dlh voči MMF vychádza na koniec júla,“ tvrdí analytik X-Trade Brokers Kamil Boros.
Aktuálne je v otázke verejných financií rozdiel medzi postojmi Grécka a veriteľov rozsah pol percenta až jedno percento hrubého domáceho produktu. To zodpovedá až dvom miliardám eur ročne. Brusel chce tvrdšie reformy v krajine, kde je na jednej strane 26-percentná nezamestnanosť, ale aj štátny dlh vo výške 177 percent hrubého domáceho produktu. Gréci chcú v prvom rade vyplatiť mzdy štátnym zamestnancom a dôchodky, potom naplniť svoje predvolebné sľuby o nižšej dani z pridanej hodnoty a vyšších dôchodkoch a až tak splatiť dlhy voči veriteľom.
Ako upozorňuje Boros, pri Grécku je potrebné si uvedomiť aj to, že tu nejde len o to, čo chce premiér Tsipras a grécky minister financií Janis Varoufakis. Naopak, oni musia prísť s niečím, čo prejde gréckym parlamentom. A viacerí radikálni ľavičiari z ľavicovej strany Syriza za to jednoducho nebudú hlasovať, čo zvyšuje šance nedohody v prípade, keby veritelia odmietali ustúpiť.
„Je to ako dávať patologickému hráčovi závislému od automatov nové peniaze s tým, že on raz vyhrá a potom to vráti. Grécko neukázalo najmenšie náznaky, že by sa chcelo ,liečiť‘. Pôvodne nastavené reformy Gréci odmietli. Nad súčasnými uvažujú, ale nemajú vôľu ich presadzovať, pretože by išli proti svojmu vlastnému volebnému programu,“ povedal Jaroslav Brzoň, investičný stratég spoločnosti Best Buy Investment.
„Brusel by mal prijať straty a prestať spolupracovať tiež. Sú tu však väčšie geopolitické otázky, že by Grécko mohlo padnúť do rúk Rusku, alebo by cez Grécko mohli začať prúdiť vlny emigrantov a z tohto hľadiska nie je ani pre Európu rozumné nechať Grécko napospas,“ dodal Brzoň.
Čoraz viac Nemcov stráca trpezlivosť
Niekoľkomesačné zdĺhavé rokovania medzi Gréckom a trojicou veriteľov uberajú z trpezlivosti nielen politikom, ale najmä bežným Európanom. Podľa najnovšieho prieskumu nemeckej televíznej stanice ZDF je každý druhý opýtaný Nemec proti zotrvaniu Grécka v eurozóne. Na začiatku roka bol proti len každý tretí Nemec. Už len 41 percent Nemcov chce, aby Atény zostali v menovej únii, pričom na začiatku roka to bolo 55 percent. Podľa rovnako v piatok zverejneného prieskumu inštitútu TNS Emnid, ktorý zrealizoval pre týždenník Focus, je pre zotrvanie Atén v eurozóne stále 46 percent a návrat k drachme požaduje 42 percent Nemcov.