Končí sa éra miliardárov?

Trend rapídneho rastu miliardárov môže byť na konci. Tvrdí to najnovšia štúdia Billionaire Report, ktorú vypracovala švajčiarska banka UBS a spoločnosť PwC.

, 16.06.2015 05:00
79
Prudký nárast majetkovej nerovnosti v... Foto: SHUTTERSTOCK
deti, chudoba Prudký nárast majetkovej nerovnosti v posledných rokoch brzdí boj proti globálnej chudobe v čase, keď v priemere jeden z deviatich ľudí na svete nemá dostatok jedla a viac ako miliarda ľudí stále žije z menej než 1,25 dolára, čo je v prepočte 1,08 eura na deň.

Dôvodom má byť predovšetkým slabnúci ekonomický rast rýchlo sa rozvíjajúcich trhov, ako je Čína či iné krajiny spoločenstva BRICS (označenie spoločného hospodárskeho a vojenského zoskupenia krajín ako Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika, pozn. red.), ako aj snaha mnohých krajín bojovať proti príjmovej nerovnosti, s čím sú spojené vyššie dane a regulácia.

Ďalším faktorom je, že väčšina svetových miliardárov patrí k starnúcej populácii s vekom viac ako 60 rokov. „Tak ako sa ekonomika vyvíja v cykloch, aj príležitosti, ktoré viedli k výnimočnému hromadeniu bohatstva, sa končia. Daňové opatrenia na riešenie sociálnej nerovnosti, ako aj deflácia a geopolitické napätia, v súčasnosti okolo 40 občianskych vojen vo svete a zúriace ozbrojené konflikty, budú mať pravdepodobne dôsledky v zastavení tvorby bohatstva vo svete,“ uvádza štúdia Billionaire Report.

„Stále sa vytvárajú príležitosti, aby vznikli noví miliardári, len budú pribúdať pomalším tempom, a to aj pre spomínaný rast regulácie zdaňovania či snahy o boj proti majetkovej, teda príjmovej nerovnosti,“ doplnil analytik J&T banky Stanislav Pánis.

Dodáva, že tento pohľad stojí v ostrom protiklade s názormi mnohých ekonómov či dokonca aj politických expertov, podľa ktorých nové technológie a stupňujúca sa globalizácia umožnia vytvoriť ďalšiu súťaž typu „víťaz berie všetko“.

„Tá tak vo svojej prirodzenosti umožní vznik nových víťazov, teda miliardárov,“ doplnil Pánis. Za posledné dve dekády pribudlo vo svete 900 nových miliardárov, z celkového počtu 1 844.

Kríza počet miliardárov neokresala

Analytik portálu euractiv.sk Radovan Geist poznamenáva, že súčasný vývoj v EÚ, či už ide o zvyšovanie daňového zaťaženia, alebo o boj proti daňovým únikom, nie sú kroky primárne motivované snahou o vyššiu príjmovú rovnosť. Vlády trápi najmä stabilizácia verejných financií, ktorú je zložité dosiahnuť len škrtmi výdavkov.

Upozorňuje na fakt, že napriek snahe politikov zvrátiť trend roztvárania nožníc medzi bohatými a chudobnými, počet dolárových miliardárov sa od krízy v roku 2009 zvýšil o 60 percent. Spolu vlastnia majetok vo výške 5 biliónov eur. Ich spoločné bohatstvo dosahuje približne 70–násobok veľkosti slovenskej ekonomiky a prekonáva hrubý domáci produkt každej krajiny sveta s výnimkou USA a Číny.

Medzi svetovú dvadsiatku najbohatších ľudí sa dostali šéfovia IT firiem ako Microsoft, Google či Facebook a Oracle. Aj na Slovensku sú medzi tridsiatkou najbohatších ľudí vlastniacich dokopy 12 miliárd eur štyria podnikatelia z IT sektora.

Podiel svetového majetku v rukách jedného percenta najbohatších by sa pritom podľa odhadov mal naďalej zvyšovať, v roku 2016 prekročí 50 percent. V prepočte to znamená, že celkový majetok vo svete, odhadovaný podľa banky Credit Suisse na 263,2 bilióna dolárov, by pripadol spolovice na 70 miliónov topboháčov a druhú polovicu by si delilo zvyšných 99 percent ľudí, teda vyše sedem miliárd ľudí sveta.

Brusel chce zakročiť proti schránkovým firmám

Ľavicový ekonóm Thomas Piketty upozorňuje vo svojej knihe Kapitál na to, že vyššie zdanenie kapitálu sa bude stále dať nejakým spôsobom obísť, i keď je to podľa neho jediným riešením súčasného zlého smerovania kapitalizmu. Najväčšie podnikateľské skupiny totiž budú vynakladať značné úsilie na to, aby neplatili dane. Majú na to podľa neho skvelých právnikov, účtovníkov, poradcov, dokážu si zaplatiť najlepších ľudí, aby sa o to postarali.

Plateniu daní sa vyhýbajú buď daňovou optimalizáciou, alebo nevytvárajú hodnoty. Väčšinou sú to reťazce firiem končiace napríklad v Belize, na Britských Panenských ostrovoch alebo na ostrove Svätá Lucia.

Práve proti schránkovým firmám chce tvrdšie postupovať Brusel, ktorý v máji schválil smernicu, podľa ktorej budú mená konečných vlastníkov spoločností uvádzané v centrálnych registroch jednotlivých členských štátov únie. Po prvýkrát zaväzuje členské štáty vytvoriť centrálne registre, ktoré budú obsahovať informácie o skutočných vlastníkoch podnikateľských subjektov a iných právnických osôb zaregistrovaných na ich území, vrátane zvereneckých fondov. Tieto registre by pritom mali byť prístupné vnútroštátnym orgánom, ale aj osobám s legitímnym záujmom, napríklad investigatívnym novinárom.

Od novej dohody si Brusel sľubuje pomoc v boji proti praniu špinavých peňazí, daňovým trestným činom a financovaniu terorizmu. Schválený text smernice tiež ukladá bankám, audítorom, právnikom, realitným agentom, kasínam a ďalším entitám ohlasovaciu povinnosť v súvislosti s podozrivými transakciami svojich klientov.

Na transpozíciu ustanovení smernice o boji proti praniu špinavých peňazí do svojich vnútroštátnych právnych predpisov budú mať členské štáty dva roky.

Proti odlievaniu ziskov a neplateniu daní začal vyvíjať slovenský rezort financií úsilie už vlani. Od minulého roka zvýšil sadzbu zrážkovej dane, ktorá platí na transakcie súvisiace s firmami v daňových rajoch. V minulosti bola na úrovni 19 percent. Po novom dosahuje úroveň 35 percent. Týka sa to nielen firiem, ktoré sú zaregistrované v daňových rajoch, ale aj tých, ktorí s podobnými firmami obchodujú. Takéto obchodovanie by tak malo byť pre podnikateľov teraz nevýhodné. Opatrenie malo prispieť k tomu, aby podnikatelia preferovali spoluprácu s domácimi spoločnosťami.

Jedným z ďalších krokov na európskej úrovni je aj zriadenie čiernej listiny daňových rajov, proti ktorým chce EÚ uplatňovať sankcie. Tie by sa mali dotknúť aj spoločností, ktoré majú sídlo alebo pobočky v daňových rajoch. Podniky, ktoré porušujú európske daňové predpisy, stratia prístup k finančným prostriedkom EÚ aj k štátnej pomoci. Každá spoločnosť, ktorá sa zúčastňuje na verejnom obstarávaní, by mala zverejniť informácie o pokutách alebo odsúdení za daňové trestné činy. Štátne orgány by tiež mali mať možnosť odstúpiť od zmlúv v prípade, že dodávateľ poruší svoje daňové povinnosti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
79 debata chyba
Viac na túto tému: #bohatstvo #miliardár #boháč