Banky bohatnú a milióny odlievajú do cudziny

, 17.06.2015 05:00
banka, platba, mobil, obchod
Zo zahraničia sa na Slovensko dostáva platenie mobilom. Technologické novinky pomáhajú aj bankám udržať si a zvyšovať zisky. Autor:

Životná úroveň Slovákov sa tento rok konečne zlepšuje, ale skutočné zisky aj tak berie niekto iný. Reálne mzdy ľudí majú tento rok stúpnuť takmer o tri percentá, ale napríklad bankám zisky za prvé štyri mesiace vzrástli už o 23 percent, na 243 miliónov eur. Vlani banky zarobili v čistom 560 miliónov eur a časť peňazí poslali svojim zahraničným matkám.

Banky profitujú najmä z úrokov a poplatkov. Aby sa zisky znížili, vláda zaviedla popri dani z príjmov bankovú daň, mimoriadny odvod, zvažuje transakčnú daň. Najnovšie pripravuje aj povinnosť, aby banky od januára 2016 zaviedli bezplatný účet pre milión Slovákov, čím by ročne prišli o 70 miliónov eur.

Niektoré banky však idú svojím smerom. Obchodujú s daňovými rajmi a ľudí presviedčajú často na technologické novinky zdarma tak, aby naďalej využívali ich služby. Ide napríklad o lákanie platiť čo najviac kartou.

„Ekonomickou motiváciou na zavádzanie rôznych bezhotovostných platieb je ich postupné spoplatňovanie. V praxi totiž obchodníci za každý nákup uskutočnený platobnou kartou odvedú určité percento zo zákazníkom zaplateného nákupu priamo bankám,“ hovorí Maroš Ovčarik, výkonný riaditeľ spoločnosti Finančný Kompas. Zašlo to až tak ďaleko, že Európska únia nakoniec bankám stanovila maximálny strop, ktorý je pri platbe debetnou kartou vo výške 0,2 percenta z celkovo zaplatenej sumy. Banky síce na nákupe sto eur zarobia maximálne dva centy, v skutočnosti však ide pri bezhotovostných obratoch o obrovské sumy.

Štátom naordinovaný účet zdarma bankám nevonia. Už v predstihu preto začali vyťahovať rôzne tromfy lákajúce ľudí na využívanie drahších účtov. Za nemalé peniaze môžu Slováci svoje účty ovládať hlasom, používať mobilný telefón ako peňaženku či platiť kartou bezkontaktne. Naopak, bezplatné účty budú obsahovať bežné služby a budú pre ľudí s čistým mesačným príjmom do 400 eur.

Zavedenie lacných bankových účtov navrhla Európska komisia. Za konkrétnu podobu je zodpovedná vláda v rámci druhého sociálneho balíčka. „Tieto účty budú poskytovať neobmedzené služby ako inkaso, trvalé príkazy, platby platobnou kartou, výbery z bankomatov, on–line prevody, vklady a výbery,“ priblížil počas májového snemu strany Smer slovenský premiér Robert Fico.

Na rozdiel od minulosti lacné účty obsahujú služby zabezpečujúce bezproblémové používanie bankových produktov. Vláda naznačuje, že okresávanie zisku pre zavedenie lacných účtov si súkromné banky môžu dovoliť pre zníženie bankového odvodu z 0,4 na 0,2 percenta. Vďaka tomu zníženiu finančné domy len v roku 2015 odvedú do štátnej pokladnice približne o 100 miliónov eur menej ako v roku 2014. Z ekono­mického hľadiska banky tak nie sú nútené premietnuť lacné účty do vyšších úrokov z hypoték.

„V časoch tvrdej konkurencie je málo pravdepodobné, že by banky začali zvyšovať úroky pri hypotékach, ale skôr si nájdu iné poplatky, ktoré si ľudia tak ľahko nevšimnú,“ povedal Vladimír Baláž, ekonóm z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Za také sa dajú označiť napríklad rôzne poistenia schopnosti splácania bankového úveru, vyžadované pri poskytnutí najnižších úrokov.

Ekonóm napriek riziku zvyšovania poplatkov zavedenie lacných účtov jednoznačne podporuje. V dnešnej dobe je totiž bankový účet v podstate základným ľudským právom umožňujúcim slušný život v spoločnosti. „Bez účtu vám zamestnávateľ nemá kam poslať peniaze ani v prípade príležitostnej brigády,“ pokračoval Baláž. Navyše ľudia nebudú mať ani ako zaplatiť mobilný telefón potrebný pre rýchle kontaktovanie s potenciálnym zamestnávateľom.

Na spotrebný úver v banke môžu ľudia bez účtu rovno zabudnúť. V prípade finančných problémov tak budú odkázaní len na služby nebankoviek alebo rovno nelegálnych úžerníkov. „Ľudia bez bankového účtu sú v podstate odsúdení na život v chudobe,“ uzavrel Baláž.

Ľavicová vláda Smeru v minulosti už dvakrát pohorela na zavádzaní bezplatných bankových účtov. Prvý základný bankový produkt odštartoval ešte v roku 2010 vtedajší minister financií Ján Počiatek. V štátom regulovanom bankovom účte ministerstvo financií jasne stanovilo len bankové služby a výslednú ponuku vygeneroval trh. Výsledkom „tvrdého“ bankového boja bola pokuta od Protimonopolného úradu Slovenska vo výške 186–tisíc eur za údajný bankový kartel. Banky sa proti rozhodnutiu odvolali, ale faktom je že pred piatimi rokmi jedine dnes už neexistujúca Dexia banka ponúkala základný bankový účet za 2,55 eura. Všetky ostatné banky stanovili cenu vyššie v porovnaní s ich vlastnými balíkmi služieb. Pre nevýhodnú cenu o základný bankový produkt mali nakoniec záujem len štyria ľudia.

Dnes existujúci základný bankový účet má pevne stanovenú cenu jedno euro. Jeho hlavnou nevýhodou sú malo atraktívne bankové služby. Prípadní klienti totiž jeho kúpou získajú nárok len na jednu hotovostnú operáciu, tri bezhotovostné platby, tri výbery z bankomatov a desať platieb kartou. Na porovnanie, lacné účty prichádzajúce od Nového roku majú neobmedzený výber z bankomatov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#banky #účet
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku