Z neho možno financovať dôležité projekty, na ktoré chýbajú alebo nie sú vhodné eurofondy. Slovensku takto napríklad chýba 500 až 700 mil. eur na diaľnicu Turany – Hubová.
Najprv však Slovensko prispeje do EFSI sumou 400 miliónov eur, čo je v rámci hrubého domáceho produktu jeden z najväčších príspevkov spomedzi ostatných krajín. Čerpanie by malo byť vyššie a peniaze by mali ísť najmä na podporu infraštruktúrnych projektov. Premiér Robert Fico spomenul napríklad plynovodný projekt Eastring či projekt vládneho mestečka. Šancu na podporu svojho projektu však majú aj štátne inštitúcie, samosprávy, vyššie územné celky, ako aj súkromné spoločnosti. To, aký projekt nakoniec investičnú pomoc dostane, má však nakoniec závisieť od nezávislej komisie v Luxemburgu. Nápady zo Slovenska tak budú priamymi konkurentmi ponuky z ostatných štátov. Celý balík investičnej pomoci má rozpočet 315 miliárd eur.
„Ťažko kalkulovať vopred, koľko tých projektov príde na Slovensko. To bude naozaj závisieť od kvality projektov. Naozaj si ale myslím, že Slovensko si veľmi dobre urobilo svoju úlohu. Prezentovali viac ako 150 projektov v sume takmer 20 miliárd eur,“ skonštatoval podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič.
„Bude tu prebiehať úzka spolupráca s vládou Slovenskej republiky, pri implementácii tohto fondu,“ povedal podpredseda Európskej komisie zodpovedný za pracovné miesta Jyrki Katainen počas návštevy Bratislavy.
Suma, ktorou má Slovensko prispieť, má byť pripravená na spolufinancovanie projektov, realizovaných na území Slovenska. Tie vyberú zástupcovia z Európskej investičnej banky. Z fondu by sa mali aj na Slovensku podporiť projekty dopravnej, energetickej a informačnej infraštruktúry či projekty v rámci energetickej efektívnosti. Slovenský rezort financií v minulosti potvrdil, že uchádzať sa o tieto peniaze bude napríklad aj projekt na dostavbu bratislavského diaľničného obchvatu D4 či južnej rýchlostnej cesty R7, smerujúcej tiež do hlavného mesta.
„Naozaj tie peniaze, ktoré prídu z holdingu, by mohli byť niekoľkonásobne znásobené súkromnými investíciami, ktoré by do týchto projektov išli,“ dodal Šefčovič.
„V zásade kapacita bude rezervovaná v Slovenskom investičnom holdingu a aktivitami Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. To je koncepcia, s ktorou chceme pracovať bez toho, aby sme výrazne zaťažili dlh alebo deficit,“ priblížil minister financií Peter Kažimír.
Podľa rezortu financií majú byť prostriedky návratné a v žiadnom prípade nemá ísť o granty. Pretože nepôjde o formu eurofondov, šancu majú aj investície v bratislavskom regióne.
Cieľom Junckerovho balíčka, nazývaného podľa šéfa Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera, má byť znovunaštartovanie objemu investícií, keďže v dôsledku krízy sa ich objem v posledných rokoch znížil. Projekty by mali byť realizované od roku 2017 do 2019.
Informácie z agentúry sme nahradili redakčným článkom denníka Pravda.