Agentúre Reuters to v piatok povedalo niekoľko európskych predstaviteľov. Na štvrtkovom prípravnom stretnutí v Bratislave, kde sa chystalo najbližšie zasadnutie euroskupiny, účastníci konštatovali, že existujú tri možné scenáre vývoja do konca júna, kedy sa končí platnosť predĺženého záchranného programu pre Grécko.
Za najmenej pravdepodobný scenár pritom označila väčšina prítomných včasné uzavretie dohody, v ktorej by sa Grécko zaviazalo k reformám.
Druhou možnosťou, nad ktorou sa zástupcovia vlád zamýšľali, bolo ďalšie predĺženie záchranného programu.
Treťou alternatívou, o ktorej sa na takto vysokej oficiálnej úrovni hovorilo vôbec prvýkrát, bolo akceptovať pád Grécka do platobnej neschopnosti. Schôdzka pritom k žiadnemu oficiálnemu záveru nedospela.
Väčšina predstaviteľov na zasadnutí označovala za nepravdepodobné, že by Grécko súhlasilo s dostatočnými reformami do konca júna, kedy majú Atény splatiť Medzinárodnému menovému fondu (MMF) približne 1,6 miliardy eur. Vyžadovalo by si to podľa nich rýchly pokrok za niekoľko dní, ktorý ale nebol možný celé týždne.
„Postoj Európskej centrálnej banky (ECB), Medzinárodného menového fondu (MMF) a viacerých členských krajín bol krajne skeptický,“ povedal jeden z činiteľov.
Grécki predstavitelia na stretnutí podľa účastníkov uvádzali, že Atény urobia všetko pre to, aby bola dohoda uzavretá včas. Podľa činiteľov EÚ by ale musela byť hotová do zasadnutia Euroskupiny, ktorá združuje ministrov financií eurozóny, plánovaného na 18. júna. Aj tak by bolo podľa predstaviteľov uvoľnenie zvyšných miliárd eur Aténam veľmi ťažké, pretože v členských krajinách bude potrebné dokončiť všetky právne procedúry, vrátane hlasovania v niekoľkých parlamentoch.
Pravdepodobnejší druhý scenár počíta s ďalším predĺžením záchranného programu. V hre by bolo niekoľko termínov, s ohľadom na potrebu napojiť nové predĺženie na harmonogram úverového programu, ktorý má pre Grécko MMF.
Zástupcovia niektorých krajín sú už ale presvedčení, že eurozóna by sa mala pripraviť na tretí scenár – štátny bankrot Grécka. „Prvýkrát sa tam diskutovalo o ‚pláne B‘ pre Grécko,“ povedal jeden z predstaviteľov. Túto diskusiu potvrdili Reuters dvaja ďalší ľudia.
Doteraz sa členovia EÚ diskusiám o bankrote Grécka vyhýbali, a to aj na stretnutiach za zatvorenými dverami. Niektoré vlády, vrátane tej nemeckej, sa už ale na takú eventualitu pripravujú.
Diskusia o platobnej neschopnosti Grécka bola v Bratislave veľmi teoretická, pretože bankrot členského štátu menovej únie by bol bezprecedentný. Predstavitelia sa však domnievajú, že takýto scenár by určite zahŕňal opatrenia potrebné na obmedzenie odlivu kapitálu z Grécka a mohol by obsahovať aj vydávanie vládnych dlhopisov. Nimi by si grécka vláda vytvárala alternatívny spôsob vyplácania štátnych zamestnancov a dôchodcov a zároveň by mohlo ísť o prvý krok k vlastnej mene.
Eurozóna v marci schválila štvormesačné predĺženie záchranného programu pre Grécko do konca júna, výplatu zvyšných 7,2 miliardy eur ale pozastavila do zhodnotenia reformných plánov novej gréckej vlády. Atény 5. júna nezaplatili MMF dlžnú splátku 300 miliónov eur a namiesto toho sa v rámci výnimočne používaného pravidlá fondu rozhodli zlúčiť všetky júnové splátky do jednej a zaplatiť až na konci mesiaca.