Prípad sa vzťahuje na udalosti zo začiatku roka 2012, kedy sa Grécko snažilo vysporiadať s vážnou finančnou krízou. Súkromní veritelia na začiatku toho roka súhlasili s reštrukturalizáciou gréckeho dlhu.
V rámci dohody prijali zníženie nominálnej hodnoty dlhopisov o 53,5 percenta. Veľa tých, kto ponuku na výmenu cenných papierov predloženú Gréckom neprijali, sa potom obrátila na nemecké súdy.
Nemecká justícia potom požiadala Súdny dvor Európskej únie (ECJ) o vyjadrenie, či žaloby na náhradu škody, ktoré na Grécko podali súkromné osoby ako držitelia štátnych dlhopisov, patria do kategórie „občianske a obchodné veci“. To je kategória, ktorá žalujúcej strane umožňuje doručiť žalobu na Grécko.
ECJ konštatoval, že spadajú. Verdikt najvyššieho európskeho súdu ale nehovorí o tom, či by prípadné náhrady škody mali byť poskytnuté.
Eurozóna vo februári 2012 rozhodla, že Grécko dostane druhý záchranný balík úverov vo výške 130 miliárd eur. Prvý program medzinárodnej pomoci hlboko zadlžená krajina dostala v roku 2010.