Fio bankaFio banka

Neistota ruinuje grécke firmy

Keď sa vlani obnovili práce na stavbe štyroch spoplatnených diaľnic v Grécku za 6,5 ​​miliardy eur, grécki i zahraničí podnikatelia sa radovali. Stavba diaľnic, z veľkej časti financovaná Európskou úniou, sa zastavila v roku 2010. Vlani však boli práce obnovené, keď grécka vláda zaplatila časť pokuty dodávateľom za štvorročné meškanie. Teraz sa však práca znovu oneskorujú, píše agentúra Reuters.

11.06.2015 10:01
debata

Pretože vyplatenie zvyšných peňazí zo záchranného programu bolo zmrazené, vláda použila svoju poslednú hotovosť na vyplatenie miezd vo verejnom sektore, dôchodkov a na obsluhu dlhu a nemá 230 miliónov eur, ktorými má prispieť na financovanie projektu.

Celý projekt je tak znovu v ohrození. A to je len jedna z mnohých podnikateľských aktivít, ktorá má problémy kvôli neistote, ako dopadnú rokovania medzi Gréckom a jeho zahraničnými veriteľmi o uvoľnení zostávajúcich peňazí zo záchranného programu.

„Ako krajina sa musíme pohybovať tak rýchlo, ako to je možné, aby sme našli dohodu, ktorá vyrieši problémy, ktorým čelia veľké a malé (infraštruktúrne) projekty,“ uviedol šéf zväzu veľkých gréckych stavebných firiem Jorgos Sirianos.

Pavlos Arnautis, ktorého firma dodáva gréckym nemocniciam zdravotnícky materiál z dovozu, čakal štyri mesiace na vyplatenie dlžných 1,3 milióna eur od štátu, čo je takmer toľko, koľko predstavovali tržby jeho firmy za celý minulý rok. Až do minulého roka mu čínski dodávatelia poskytovali úver na 30 až 60 dní. Teraz požadujú platbu v hotovosti vopred, pretože považujú obchodovanie s Gréckom za rizikové. Obáva sa najhoršieho scenára, podľa ktorého vláda opustí eurozónu a bude platiť svoje účty zmenkami, ktoré zahraniční dodávatelia nebudú prijímať. „Pokiaľ nebude dohoda a vláda sa rozhodne pre odchod Grécka z eurozóny, všetkých gréckych dovozcov to zničí,“ uvádza.

Grécky premiér Alexis Tsipras sa ujal funkcie na začiatku tohto roka a sľúbil podporiť ekonomiku tým, že zvráti roky trvajúce znižovanie miezd a nákladov, ktoré prispelo k jednej z najhorších ekonomických kríz v modernej dobe. Premiér stále dúfa, že sa mu podarí do konca mesiaca vyrokovať dohodu, ktorá zaistí krajine uvoľnenie peňazí a odvráti hrozbu bankrotu.

Ale aj keď sa dohodu podarí zabezpečiť a Grécko zostane členom eurozóny, mnoho firiem je tak zničených kvôli rušeniu zmlúv, oneskoreniu v platbách štátu a stabilnému odlivu vkladov z bánk, že budú mať problémy s tým, aby vyrovnali doterajšie straty.

Podľa gréckeho zväzu maloobchodníkov každý deň skončí v krajine 59 podnikov a zanikne 613 pracovných miest. Uvádza tiež, že zhruba 95 percent žiadostí podnikov o pôžičky komerčné banky odmietnu. Mnoho malých a stredných firiem dokonca prestalo banky žiadať o úvery.

Vlani, kedy sa začal blížiť koniec záchranného programu v celkovej výške 240 miliárd eur, sa Grécku podarilo stabilizovať svoje financie a ekonomika sa vymanila z šesť rokov trvajúce recesie. Mnoho firiem zažilo prvýkrát po dlhej dobe stabilizáciu tržieb za pomoci oživenia domáceho dopytu.

Od roku 2008 grécka ekonomika klesla o zhruba štvrtinu. Vlani však hrubý domáci produkt stúpol o 0,7 percenta. Oživenie sa ale koncom minulého roka začalo vytrácať, keď vtedajší premiér Antonis Samaras nedokázal získať podporu pre vládneho kandidáta na prezidenta, čo nakoniec viedlo k predčasným voľbám a priviedlo k moci ľavicovú vládu na čele s Tsiprasom.

Neistá budúcnosť zrýchlila odliv vkladov z gréckych bánk, ktoré tak nemajú prostriedky na poskytovanie úverov. Kvôli nedostatku hotovosti potom začal štát odkladať platby dodávateľom, čo opäť zhoršilo finančnú situáciu.

Spoločnosť Gaia Wines, ktorá ročne vyprodukuje 350 000 fliaš vína a vyváža 65 percent svojej produkcie do USA, Británie a ďalších 22 krajín, chcela v apríli začať predávať na Novom Zélande. Prvý klient však svoju objednávku za 4000 eur zrušil. „Naše vína sú kvalitné. Ale ľudia dostali strach kvôli kríze. To je pochopiteľné,“ uvádza spolumajiteľ firmy Leon Karatsalos. Firma tiež čaká takmer rok na reakciu vlády na žiadosť o prístup ku 150 000 eurám z európskych fondov na obnovu zariadení jedného zo svojich závodov. Odpoveď mala prísť do januára, ale nikdy nedorazila, hovorí Karatsalos.

Podľa ekonómov a podnikateľov by najväčším príspevkom k oživeniu ekonomickej aktivity bolo, keby sa podarilo získať podporu pre infraštruktúrne projekty a rozbehnúť ich. Grécku však hrozí, že príde o peniaze z EÚ na spolufinancovanie menších infraštruktúrnych projektov z minulého programu EÚ, ak do konca roka nenájde financie na svoj príspevok k týmto projektom, dodáva Sirianos.

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Grécko #trojka veriteľov #eurozóna