Šefčovič: Rusi nemajú dôvod zastaviť tranzit cez Ukrajinu

Počas minulotýždňovej návštevy premiéra Roberta Fica v Moskve sa opäť vynoril otáznik nad osudom tranzitného plynovodu cez Ukrajinu, ktorý zásoboval starý kontinent aj v čase studenej vojny. Viceprezident Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič zrušenie trasy nepripúšťa.

08.06.2015 12:00
Maroš Šefčovič Foto: ,
Európska komisia podľa jej podpredsedu Maroša Šefčoviča podporuje obnovu ukrajinského tranzitného plynovodu.
debata (146)

Predseda vlády Robert Fico po rokovaní s prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Putinom povedal, že od 1. januára 2020 prestane platiť dohoda, ktorá umožňuje Ukrajine prevážať cez svoje územie ruský plyn do západnej Európy. Ruský prezident dodal, že politický verdikt ešte nepadol. Vy ste nedávno v spoločnom rozhovore zdôrazňovali, ako si neviete predstaviť, že by takáto situácia nastala. Čo teraz? 
S Ruskou federáciou je potrebné diskutovať o nastavení našich vzťahov v oblasti energetiky. Samozrejme, plodnej diskusii by výrazne pomohla stabilizácia situácie na východnej Ukrajine, presadzovanie mierového riešenia tohto konfliktu a plnenie Minských dohôd. Umožnilo by nám to diskutovať o týchto otázkach v oveľa pokojnejšej atmosfére. Rusko je veľmi dôležitým energetickým partnerom Európskej únie, a preto musíme hľadať spôsob, ako naše vzťahy nastaviť tak, aby boli vzájomne ekonomicky výhodné, transparentné a aby sme navzájom rešpektovali pravidlá, ktoré platia v našich krajinách. Pre európske firmy v Rusku a pre ruské firmy v Európskej únii. Samozrejme, jedna z týchto diskusií sa musí zamerať aj na ďalšie nastavenie vzťahov ohľadom dodávok plynu do budúcnosti. E­urópska únia má veľký záujem na stabilizácii situácie na Ukrajine. Podporuje reformy, ktoré sa realizujú v oblasti energetiky. Tranzit cez Ukrajinu fungoval desaťročia. Slúži mu trasa prepravujúca obrovské množstvo plynu do Európy a je dôležité, aby sa využívala naďalej a aby sa tranzit cez Ukrajinu udržal.

Ukrajinci majú s Rusmi dohodu o preprave plynu do roku 2020. Existuje podľa vás reálny dôvod, aby Rusi zastavili tranzit plynu cez Ukrajinu? 
Myslím si, že nie. Som presvedčený, že sme spoločne ochotní hľadať odpovede na otázky, ktoré Ruská federácia ohľadom tohto tranzitu má. Môžem povedať, že spolu s Ukrajinou riešime spoľahlivosť tranzitu, podporujeme reformu a renováciu energetického a tranzitného systému Ukrajiny. Uvítali by sme zmenu zákonodarstva o plynovom hospodárstve na Ukrajine, ktorá presne kopíruje reformy 3. energetického balíčka EÚ. Únia poskytuje Ukrajine významnú finančnú a ekonomickú pomoc. Súčasťou týchto rozsiahlych reforiem, ktoré sa realizujú v ukrajinskej energetike, by malo byť aj znovunastavenie vzťahov medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou, čomu chce Európska únia pomôcť. 

Slovensko prišlo na rokovania do Ruska s projektom Eastring. Ten by sa mohol okrem Južného Koridoru napojiť aj na ruský projekt Turecký prúd, o ktorého objeme prepravy sa zástupcovia energetického gigantu Gazprom vyjadrili ako o náhradnom riešení namiesto tranzitu cez Ukrajinu. 
Týchto rokovaní som sa nezúčastnil. Ale projekt Eastring bol v EÚ prezentovaný v kontexte pracovnej skupiny CESEC (Central East South Europe Gas Connectivity – pracovná skupina pre prepojenie strednej, východnej a južnej Európy v oblasti plynu), ktorú sme vytvorili medzi Európskou­ komisiou a krajinami juhovýchodnej Európy na to, aby sme pomohli týmto krajinám prekonať ich energetickú závislosť a pocit energetickej izolovanosti. Sú­časťou práce tejto pracovnej skupiny, kde je Bulharsko, Rumunsko, Grécko, Maďarsko, Slovensko, ako aj krajiny Balkánu, Moldavsko a Ukrajina, je príprava akčného plánu, ktorá tieto krajiny energeticky prepojí. Každá z týchto krajín by po realizácii tohto plánu mala získať prístup k zdrojom plynu z troch rôznych destinácií. A projekt Eastring bol prezentovaný v kontexte posilnenia severo-južného a južno-severného smerovania, to znamená, aby si napríklad Bulharsko mohlo vybrať, či chce mať ruský, nórsky plyn, alebo skvapalnený plyn z Poľska. Rovnako by Maďarsko či Rumunsko mohli prostredníctvom Eastringu získavať plyn, ktorý by do tejto oblasti mohol prúdiť už o niekoľko rokov z kaspickej oblasti. Väčšia univerzalita a širší výber dodávateľov plynu by posilnili energetickú bezpečnosť celého regiónu.

Čiže vy do budúcnosti vidíte reálne existenciu aj tranzitu cez Ukrajinu, aj projekt Eastring?
Určite. Ja som vždy projekt Eastring vnímal ako projekt na posilnenie energetickej bezpečnosti regiónu juhovýchodnej Európy, pri zachovaní tranzitu cez Ukrajinu, čo by malo byť vnímané ako strategický záujem Európskej únie.

Existuje však aj taký názor, že existujúce plynovody sú dostačujúce. Že plynovody kapacitou aj tak prevyšujú dopyt, keďže spotreba plynu v Európe klesá.
Kapacita je dôležitá, rovnako vážne je, ako sú plynovody poprepájané. Nezabúdajme, že v Európe stále máme energetické ostrovy. Navštívil som pobaltské krajiny, ktoré sú vo veľkej miere závislé od ruského plynu. Litva vybudovala terminál na skvapalnený plyn a hľadá sa riešenie, ako ho využiť pre všetky pobaltské republiky a znížiť tak ich energetickú závislosť. Záťažové testy nám potvrdili, že Bulharsko, ako aj iné krajiny juhovýchodnej Európy, nemá dostatočne poprepájané plynovody. Musíme to zlepšiť a umožniť týmto krajinám získať plyn aj v prípade technických či geopolitických problémov alebo aj napríklad v prípadoch neprimerane vysokých cien.

Koľko bude stáť Južný Koridor, ktorý má prepojiť Európu so zdrojom plynu v Azerbajdžane? 
Ide o investíciu v hodnote 45 mld. dolárov, ktorá je realizovaná konzorciom viacerých firiem ako napríklad British Petroleum, Socar či Botas. Výstavba koridoru ide podľa plánu a nový kaspický plyn by mal do Európy prúdiť pred rokom 2020.

Ako to pri Eastringu vyzerá s podporou Európskej únie?
Uskutočnilo sa rokovanie s krajinami, ktoré by sa mali na výstavbe Eastringu podieľať. Podpísalo sa memorandum o porozumení, ktoré bolo pozitívne a veľmi kľúčové. Projekt by sa mal posudzovať aj na júlovom rokovaní skupiny CESEC v chor­vátskom Dubrovníku, kde by sa mal schváliť akčný plán na realizáciu prepojení, ktoré som spomínal. Podpora krajín bude dôležitá, aby bol Eastring zaradený medzi Projekty spoločného záujmu. Následne bude dôležité, aby si získal podporu systémových operátorov a súkromných investorov.

© Autorské práva vyhradené

146 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #plyn #Maroš Šefčovič #Ukrajina