V rožkovej vojne sa točia milióny eur

Päť miliónov rožkov denne, teda takmer toľko, koľko je obyvateľov Slovenska, upečú pekári. Od chvíle, čo premiér ohlásil zníženie DPH na základné potraviny z 20 na 10 percent, rozpútali obchodné siete rožkovú cenovú vojnu.

, 08.06.2015 00:00
debata (76)
zväčšiť
Koľko stojí rožok, graf

Testujú reakcie spotrebiteľov, pekárov, ale aj samých seba a svoju konkurenciu, čo urobí zdraženie či pokles ceny o jeden jediný cent. Časť obchodov dlhodobú cenu šesť centov zdvihla na sedem centov, ale našiel sa aj reťazec, ktorý cenu znížil na päť centov.

Jeden cent pri väčšine potravín nehrá pri predaji takmer nijakú rolu. Lenže pri štandardnom 40–gramovom rožku dokáže táto napohľad zanedbateľná sumička vytvoriť veľké sumy. Dobre to vedia pekári aj obchodníci a celkom určite aj štát, ktorý zvažuje, či rožky vôbec budú patriť medzi základné potraviny so zvýhodnenou desaťpercentnou sadzbou DPH.

Jeden cent pri rožkoch môže zvýšiť, ale aj znížiť denné tržby o 50–tisíc eur. Týždenne je to 300– až 350–tisíc eur, mesačne 1,2 milióna eur. Pripusťme, že časť pečiva sa nepredá, ale aj tak ide o obrovskú sumu, ročne ide vari o 10–12 miliónov eur. O tento balík sa rozpútal teraz veľký zápas.

Časť reťazcov na čele s Tescom, Billou a Mojou Samoškou zvýšila na konci mája roky zvyčajnú cenu šesť centov za rožok na sedem centov. Kaufland, naopak, starú cenu podržal a pred dvoma dňami vyhlásil zníženie ceny rožkov na päť centov do 10. júna s tým, že ju „plánuje dlhodobo predĺžiť“.

Začala sa vojna nervov, zápas o preťahovanie zákazníkov z jedného reťazca do druhého. Jeden z konkurentov, ktorý rovno pred týždňom ešte argumentoval, že sedem centov je cena reagujúca na požiadavky pekárov zohľadniť ich oprávnené ekonomické náklady, zaradil spiatočku a predáva rožky opäť kus za šesť centov. Ide o Tesco. Ďalšie svoje kroky zvažujú.

Kultová potravina

Rožok má v hierarchii potravín mimoriadne ba až výsadné spoločenské postavenie. Vyplýva z roly, ktorú plní vo výžive. Bohumír Sabo, výkonný riaditeľ Zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov, ju lapidárne vyjadril vetou: „Je to najlacnejšia základná potravina, ktorou sa obyvateľstvo môže nakŕmiť.“

Výnimočné postavenie rožku v slovenskej, ale aj českej národnej, presnejšie možno ľudovej, výžive patrí od konca druhej svetovej vojny. Najmä za socializmu si vlády rožok pestovali ako v bavlnke, o čom svedčí jeho dlhodobá 30–halierová cena, ako aj obavy z reakcií, čo sa stane, keď cenu rožka zvýšili v sedemdesiatych rokoch na 40 halierov. Nestalo sa nič, ustála to vláda aj obyvateľstvo. Jeho príjmy totiž rástli.

Rožok si uchoval mimoriadne postavenie v potravinovom košíku aj po nástupe kapitalizmu a ovládnutí trhu potravín obchodnými reťazcami. Jeho cena sa síce postupne vyšplhala k šiestim centom, ale na tejto úrovni si ju drží už bezmála jedno desaťročie.

Rožok je podľa analytika trhu s potravinami Ľubomíra Drahovského imidžovou, z hľadiska ceny priam kultovou potravinou. „Cez cenu rožka si ľudia formujú názor na ten–ktorý obchodný reťazec,“ tvrdí Drahovský. V tejto vete sa do istej miery ukrýva aj vysvetlenie, prečo dochádza teraz k cenovým zvratom raz nahor a raz nadol.

Celkom nepochybne podnet na „cenové testy“ dali vyhlásenia premiéra, že po prvom januári 2015 vláda zníži DPH na základné potraviny z 20 na 10 percent. Lenže už niekoľko mesiacov pred nimi pekári nahlas vyjadrovali svoju nespokojnosť s cenou rožkov. Tvrdili, že sú donútení predávať ich do veľkých obchodných sietí, kde sa uskutočňuje absolútna väčšina potravinových nákupov, za cenu, ktorá je nižšia, ako sú ich oprávnené ekonomické náklady.

„Predpokladáme, že cena rožkov sa skôr či neskôr ustáli na cene sedem možno až osem centov,“ myslí si predseda Únie priemyselných pekární Slavomír Moravčík.

Hovorí, že pečivo sa pri súčasných cenách stalo pre pekárov nerentabilným, spôsobuje im straty, ktoré už nie sú ochotní dlhodobo znášať.

Poctivé a iné pečivo

Roky boli v zápase o cenu rožka vo výhode obchodníci. Na Slovensku je, ako priznáva Slavomír Moravčík, prebytok pekárenských kapacít, čo „prirodzene“ stláčalo cenu rožkov. Teraz sa však situácia mení.

Keď Kaufland ohlásil zníženie ceny rožkov, stalo sa tak po „optimalizácii vlastných zdrojov“. Reťazec týmto vyhlásením dal de facto najavo, že akceptuje vyššie dodávateľské ceny, ktorých sa dožadujú pekári. Tí tvrdia, že melú z posledného, výrobné linky sú amortizované, potrebujú ich modernizovať, a nemajú z čoho, pokiaľ rožky nebudú stáť toľko, koľko by stáť mali.

Koľko vydržia akcie na rožky? To zrejme ukáže budúcnosť. Časť pekární, ktoré sú v koncoch, je ochotná ešte aj teraz predávať rožky obchodníkom za neuveriteľnú cenu 2,5 centa. Tým sa akciové ceny rožkov stávajú pre obchod vlastne samonosné, ale len do chvíle, pokiaľ tieto pekárne budú existovať. Silnejšie pekárske podniky práve od týchto do krachu sa rútiacich pekární dostávajú ponuky na ich kúpu. Trh s pečivom, či presnejšie s výrobnými kapacitami, sa čistí.

„Spotrebiteľ by mal byť pozorný pri nákupe rožkov. Čo je lacné, nie je vždy dobré,“ upozorňuje analytik Ľubomír Drahovský. Poukazuje na to, že tzv. štandardný rožok v akcii nie je vlastne vždy štandardný, napríklad má nižšiu hmotnosť a je ochudobnený o tuk.

Jeden z výrobcov pečiva to komentoval slovami, že za rožkom–nerožkom je tlak obchodníkov na cenu. „Ten priviedol niektorých pekárov k tomu, že v snahe prežiť znižovali podiel tuku, nehovoriac už o sušenom mlieku, ktoré sa kedysi štandardne pridávalo do poctivého socialistického rožka.“

Drahovský tvrdí, že v predajniach pekární sa predávajú rožky po 8–9 centov. Sú to iné – plnohodnotné rožky. Ten, kto chce poctivé pečivo, si neváha zaplatiť za kvalitu.

Zníženie DPH na základné potraviny by malo garantovať memorandum medzi vládou a obchodníkmi. Memorandu však bude predchádzať, ako to ukazujú čerstvé skúsenosti, testovanie spotrebiteľov cenou. Jeden z reťazcov, ako si už všimli čitatelia Pravdy, zvýšil cenu konzumného kilogramového chleba z 80 centov na viac ako jedno euro. Podľa odborníkov aj laikov je to pokus zachovať si marže aj po očakávanom znížení DPH. V každom prípade ministerstvo financií by malo starostlivo vyhodnocovať všetky „úkazy“, ktoré predchádzajú znižovaniu DPH na základné potraviny.

© Autorské práva vyhradené

76 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #reťazce #rožky
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy