Grécko už niekoľko mesiacov rokuje so svojimi veriteľmi o vyplatení zvyšných peňazí zo záchranného úveru. Ak sa nepodarí do konca tohto mesiaca uzavrieť dohodu o reformách, ktoré má Grécko uskutočniť výmenou za pomoc, hrozí Grécku bankrot a prípadný odchod z eurozóny, čo by mohlo byť veľkou ranou pre menovú úniu.
Aby sa zabránilo odchodu Grécka z eurozóny, ktorý sa stručne nazýva Grexit, malo by podľa niektorých Grécko zaviesť digitálnu menu podobnú mene bitcoin. V tejto mene by mohlo Grécko vyplácať penzie a mzdy zamestnancom v štátnom sektore a mohla by sa podľa niektorých nazývať napríklad digi-drachma, podľa predchádzajúcej gréckej meny.
Na rozdiel od bitcoinu, ktorý je úplne decentralizovaný a jeho hodnota je daná jednoducho jeho užitočnosťou, grécka mena by mala byť vydávaná štátom a krytá majetkom krajiny.
„Ak máte taký majetok, prečo ho nevyužiť na podporu digitálnej meny?“ pýta sa zakladateľ spoločnosti Coinstructors Lee Gibson-Grant. Coinstructors poskytuje konzultačné služby všetkým, ktorí chcú využiť základnú technológiu bitcoinu pre začatie podnikania.
Gibson-Grant navrhuje, aby bola hodnota majetku Grécka spočítaná a prevedená na digitálnu menu, v ktorej by potom boli vyplácané mzdy a penzie. Krajina by si tak mohla zachovať vzácne eurá na splácanie pôžičiek veriteľom a vyhnúť sa predaju hodnotného majetku za nízke ceny.
Varufakis vo svojom tweete 1. apríla odkázal na satirický článok, ktorý píše, že vyhlásil, že Grécko prijme bitcoin, ak sa nedohodne s veriteľmi. On sám však už v roku 2014, teda keď jeho strana Syriza vyhrala voľby, na svojom blogu písal o možnosti paralelnej meny, ktorej hodnota by bola vyjadrená v eurách, ale bola by krytá budúcimi príjmami z daní.
Využívala by algoritmus bitcoinu, aby bol systém transparentný, efektívny a transakcie bez nákladov, a mohla by byť pre krajinu zdrojom financií mimo dlhopisové trhy.
Grécka radikálna ľavica však nie je jediná, kto uvažoval o paralelnej mene. Európska centrálna banka analyzovala scenár, podľa ktorého by Grécko platilo štátnym zamestnancom formou neformálnych dlžobných úpisov, tzv. IOU, ktorých preplatenie by záviselo na budúcich príjmoch z daní, teda podobne ako u meny navrhovanej Varufakisom. V eurozóne by tak vznikla virtuálna druhá mena. Odborníci ECB však nakoniec rozhodli, že by to nefungovalo, pretože ak by štátni zamestnanci boli odmeňovaní v IOU a nie v eurách, zvýšilo by to tlak na grécke banky, pretože by potom zrejme vyberali svoje úspory. Okrem toho dôležité pre fungovanie oboch týchto nápadov je predpoklad, že Grécko neskrachuje, čo v súčasnej situácii nie je možné garantovať.
Historik ekonómie z Londýnskej ekonomickej školy Garrick Hileman, ktorý sa špecializuje na alternatívne meny, vidí v takomto pláne problém kvôli tomu, že sa nezaoberá základným problémom Grécka, a to potrebou znížiť dlh.
„Existujú obdobné prípady z minulosti, keď paralelné mena fungovala. Základným problémom Grécka je veľkosť dlhu a skutočnosť, že ekonomika nerastie a je potrebné nájsť spôsob ako skutočne znížiť zadlženie Grécka,“ vyhlásil Hileman.