Ak by na súdnom dvore krajina uspela, mohol by to byť problém napríklad aj pre Slovensko. Podľa právnika špecializujúceho sa na európske právo Viliama Karasa je to však málo pravdepodobné.
Slovenská vláda jadrovú energetiku podporuje. Podľa vyjadrení predsedu vlády Roberta Fica z júna minulého roku však nechce ísť cestou garancií výkupných cien elektrickej energie. Exminister hospodárstva Pavol Pavlis však vlani v júli stanovenie pevnej výkupnej ceny elektriny neodmietol pri zvažovanej novej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach, o výstavbu ktorej sa uchádzajú Rusi. „Ak to bude v súlade s európskymi a slovenskými predpismi, nevidím problém v stanovení výkupných cien,“ vyhlásil v tom čase Pavlis pre denník Pravda.
Z aktuálneho vyjadrenia ministerstva hospodárstva vyplýva, že rezort nepripravuje žiadny podobný dotačný návrh ako vo Veľkej Británii. Podľa odborníkov však do budúcnosti nie je jasné, či k dotáciám nepristúpi Slovensko, ale aj iné krajiny.
„Dotovanie jadrovej energie je krokom späť. Inovatívne a k životnému prostrediu šetrné zdroje energie pochádzajúce z obnoviteľných technológií sú vytláčané z trhu prostredníctvom umelo dotovanej lacnej jadrovej energie,“ skonštatoval nedávno pre rakúsky ekonomický denník Wirtschaftsblatt minister životného prostredia Andrä Rupprechter.
Rakúsko chce blokovať na súdoch už Európskou úniou schválenú dotáciu pre jadrovú elektráreň Hinkley Point vo Veľkej Británii, ale aj ďalšie krajiny, ak predložia podobné plány na dotácie. S rozširovaním kapacít na výrobu elektriny z jadra pritom počítajú aj Slovensko či Česká republika.
„Nehovorím, že česká vláda garancie nikdy neposkytne. Pokiaľ budú do energetiky intervenovať všetky štáty, neminie to ani nás,“ skonštatoval o výstavbe nových jadrových blokov tajomník ministra priemyslu a obchodu Pavel Šolc v rozhovore pre EurActiv.
„Ak ďalšie krajiny predložia podobné plány na dotácie, napadneme ich na súdoch,“ povedal Andrä Rupprechter.
Rakúsko má dlhodobo výhrady k jadrovej energetike. Kým však napríklad Nemecko svoje jadrové elektrárne ruší, od havárie japonskej elektrárne vo Fukušime bez toho, aby zasahovalo do diania v iných krajinách, zástupcovia nemecky hovoriacej krajiny v centrálnej Európe výhrady plánujú tlmočiť aj na Súdnom dvore Európskej únie.
„Osobne si myslím, že Rakúsko nemá veľké šance na súdnom dvore uspieť. Pokiaľ by sa však tak stalo, veľmi by záležalo od toho, z akých dôvodov by sa rozhodnutie Európskej komisie o pridelení dotácií britskej atómovej elektrárni zrušilo,“ hovorí právnik Viliam Karas.
Podľa Karasa by ani samotné rozhodnutie súdu o prípadnom porušení procesných pravidiel nemuselo pre ostatné krajiny znamenať zastavenie podpory pre jadrovú energetiku.
„Ak by súdny dvor skonštatoval, že sa porušili procesné pravidlá, malo by to dosah iba na dotácie pre samotnú elektráreň Hinkley Point,“ skonštatoval Karas.
„Pokiaľ by však podľa neho súd rozhodol, že podpora je v rozpore so záujmom Európskej únie, vtedy by to malo dosah aj na ostatné krajiny," dodal Karas. Takéto rozhodnutie však považuje za nepravdepodobné.
Proti jadrovej energetike sa však neohradzuje len Rakúsko, ale napríklad aj Luxembursko a viacero mimovládnych organizácií. Napríklad Greenpeace Energy v Nemecku podalo v marci žalobu na Európsku komisiu pre schválenie dotácie pre jadrovú elektráreň vo Veľkej Británii. Britská podpora na výstavbu jadrovej elektrárne má podľa Greenpeace Energy priamy vplyv na trh s elektrickou energiou v rámci Európskej únie, a to tak, že stlačí ceny na energetickej burze.
Veľká Británia požiadala o schválenie štátnej pomoci, ktorá mala spočívať na dvoch pilieroch. Na garantovaných výkupných cenách, ktoré prevádzkovateľovi zaručovali stabilné príjmy počas 35 rokov, a na štátnych zárukách na úvery, z ktorých sa má výstavba financovať.
„Komisia túto štátnu pomoc schválila, no až po modifikáciách, ktoré sa týkali poplatkov za štátne záruky. Pri zohľadnení rizikového profi lu tohto projektu boli pôvodné poplatky na príliš nízkej úrovni,“ hovorí Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie.
Britská elektráreň Hinkley Point by mala začať prevádzku v roku 2023. Európska komisia vlani v októbri Veľkej Británii schválila plán poskytnúť na jej výstavbu a prevádzku štátnu pomoc 16 mld. britských libier.