Premiér konkrétne spomenul požadované škrty v dôchodkoch gréckych dôchodcov. Grécky návrh dohody s veriteľmi označil za „jediný realistický“.
Avšak Tsipras tiež uviedol, že dohoda s veriteľmi je blízko, a dal najavo, že Atény v piatok uhradia splátku Medzinárodnému menovému fondu (MMF) vo výške 305 miliónov eur. „Nebojte sa o to (…) Budeme pokračovať,“ odvetil na otázky reportérov premiér, s odvolaním sa na predchádzajúce platby.
Európska komisia označila schôdzku za „konštruktívnu“ a vedúcu k pokroku pri porozumení oboch strán. Intenzívne rokovania majú pokračovať.
šéf euroskupiny Jeroen Dijsselbloem charakterizoval schôdzku ako „veľmi dobrú“. „Budeme pokračovať v našich rozhovoroch v priebehu niekoľkých dní,“ povedal Dijsselbloem, ktorý je holandským ministrom financií.
Už v predstihu Junckerov hovorca Margaritis Schinas predpovedal, že bruselská schôdzka neprinesie definitívnu dohodu o riešení zložitej gréckej situácie. „Je to prvá diskusia, nie záverečná,“ vyhlásil.
Podpredsedníčka Európskej komisie zodpovedná za rozpočet Kristalina Georgievová pred novinármi len poznamenala, že terajšia intenzívna práce sa sústredí na nájdenie spoločného stanoviska všetkých 19 krajín platiacich eurom a trojice veriteľských inštitúcií, teda Európskej komisie, Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF).
Veritelia v utorok vypracovali hlavné body dohody po tom, keď sa ich šéfovia v pondelok zišli s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a francúzskym prezidentom Françoisom Hollandom. Podľa médií ale aj grécka strana vypracovala svoj vlastný návrh dohody na 47 stranách.
Veritelia podľa agentúry Reuters dali v stredu najavo ochotu ku kompromisu, aby sa vyhli bankrotu Grécka. Výrazne tiež zľavili z požiadaviek, na ktorých sa dohodli s predchádzajúcou gréckou vládou.
Atény už zhruba štyri mesiace rokujú s veriteľmi o podobe reforiem, ktoré sú podmienkou vyplatenia zvyšných 7,2 miliardy eur z dohodnutého záchranného programu. Parlamentný hovorca vládnej strany Syriza Nikos Filis uviedol, že Grécko v piatok neuhradí MMF splátku dlhu, ak nebude mať vyhliadky na skoré dokončenie dohody.
Filis neskôr povedal, že vláda radšej usporiada predčasné voľby, než aby s veriteľmi uzavrela neprijateľnú dohodu. „Ak nás budú nútiť podpísať ultimátum, potom je jasné, že to nepodpíšeme a že sa obrátime na ľud, aby vyjadril svoj názor,“ povedal v televíznej debate.
Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať Európsku úniu a MMF o úverovú pomoc. Dohodlo sa na dvoch záchranných programoch v celkovom objeme 240 miliárd eur. Výmenou za úverovú pomoc museli Atény zaviesť masívne výdavkové škrty, znížiť dôchodky a mzdy a opakovane zvýšiť dane. To prehĺbilo hospodársku recesiu, zvýšilo nezamestnanosť, zhoršilo životnú úroveň a tieto dôsledky dostali k moci terajšiu Tsiprasovu vládu.
Tá sa od začiatku snaží dohodnúť nové podmienky, veritelia však zdôrazňujú, že Atény musia dodržať svoje predchádzajúce záväzky. Súčasný program bol síce predĺžený, teraz už ale všetky strany tlačí čas.