V televíznej stanici Mega TV to povedal hovorca parlamentných poslancov vládnej strany Syriza Nikos Filis. Grécko má tento mesiac zaplatiť MMF v štyroch splátkach celkovo 1,6 miliardy eur. Z toho v piatok má splatiť 300 miliónov eur.
Celkový dlh Grécka je zhruba 320 miliárd eur. Približne 65 percent z tejto sumy dlhuje vládam krajín eurozóny a MMF a 8,7 percenta Európskej centrálnej banke (ECB).
Veritelia v utorok vypracovali hlavné body dohody, ktoré má v stredu dostať na posúdenie vláda v Aténach. Dohoda má ukončiť štyri mesiace rokovaní a uvoľniť zvyšných 7,2 miliardy eur zo sľúbenej pomoci predtým, než sa Grécku úplne minú peniaze.
„Pokiaľ nebude nádej na dohodu do piatku alebo do pondelka, neviem dokedy presne, tak nezaplatíme,“ vyhlásil Filis.
Grécky premiér Alexis Tsipras sa má v stredu stretnúť v Bruseli so šéfom Európskej komisie Jean-Claudom Junckerom. Podľa posledných správ sa s Tsipras zíde aj s prezidentom Euroskupiny Jeroenom Dijsselbloemom a zástupcami veriteľov, teda Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a MMF.
Tsipras, ktorý v predvolebnej kampani sľúbil ukončenie úsporných opatrení, sa snaží predísť ponuke od veriteľov v zmysle „ber alebo odíď“. Tsipras tiež povedal, že už v pondelok zaslal do Bruselu komplexný návrh reforiem. Podľa zástupcov strany Syriza v Európskom parlamente je 47-stránkový vládny návrh dobrým základom pre rokovania námestníkov ministrov financií eurozóny, takzvanej pracovnej euroskupiny, ktorá sa schádza v stredu.
„Ak veritelia prejavia rovnaký realizmus ako grécka vláda a grécky premiér, potom môžeme mať v zásade dohodu do piatku,“ povedal stanici Antenna TV poslanec EP Dimitris Papadimulis. „V tejto chvíli však nemáme dohodu, len aproximácie.“
Grécki politici sa však zhodujú, že dohoda musí byť v súlade s politickými sľubmi vládnej strany.
Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať Európsku úniu a MMF o úverovú pomoc. Dohodlo sa na dvoch záchranných programoch v celkovom objeme 240 miliárd eur. Výmenou za úverovú pomoc museli Atény zaviesť masívne výdavkové škrty, znížiť dôchodky a mzdy a opakovane zvýšiť dane. To prehĺbilo hospodársku recesiu, zvýšilo nezamestnanosť a zhoršilo životnú úroveň.
