Slovensko nepríde o miliardy za plyn

Slovensko by nemalo prísť o miliardy eur za prepravu ruského plynu. Rusi chcú síce zastaviť tranzit plynu cez Ukrajinu a ďalej cez Slovensko na západ v roku 2018 až 2020, črtá sa však náhradné riešenie.

, 02.06.2015 20:00
Vladimir Putin, Robert Fico Foto:
Prezident Vladimir Putin a premiér Robert Fico v Moskve.
190

Časť ruského plynu by sa naďalej mohla prepravovať cez Slovensko, a to obídením Ukrajiny plynovodom cez Čierne more až do Turecka a ďalej trasou cez Balkán až na Slovensko. Cez nás teraz ruský plyn putuje na západné trhy.

Okrem toho má slovenský prepravca plynu Eustream s Rusmi dohodu o preprave plynu až do roku 2028 a keď ju Rusi nebudú plniť, musia tranzitné poplatky tak či tak zaplatiť. To, že ruský plyn by mohol prúdiť cez Slovensko náhradnou trasou, po rokovaniach v Moskve potvrdil slovenský premiér Robert Fico aj ruský predseda vlády Dmitrij Medvedev.

„Počnúc 1. januárom 2020 prestane platiť dohoda, ktorá umožňuje Ukrajine prevážať cez svoje územie ruský plyn do západnej Európy,“ povedal Fico. „Predstavili sme ruskej strane projekt Eastring, ktorý je spoločným projektom Ruska, Slovenska, Maďarska, Bulharska a určite je aj v spolupráci s Európskou úniou, ktorý nadviaže na rusko-turecký tok plynu. Ten sa má začať realizovať v roku 2016,“ dodal Fico. Rusko súhlasí. „Môžeme hovoriť o implementácii tohto projektu s Eastringom,“ povedal Medvedev.

Eustream podpísal v roku 2008 dvadsaťročný kontrakt na prepravu plynu cez územie Slovenska s tým, že počas 20 rokov sa má prepraviť asi 1¤000 mld. kubických metrov plynu.

Štátny Slovenský plynárenský priemysel vykázal za minulý rok zisk pred zdanením vo výške 483 miliónov eur. Značnú časť z týchto príjmov tvorili peniaze získané od spoločnosti Eustream, v ktorom má SPP polovičný podiel. Eustream ako prepravca plynu patrí pod Energetický a průmyslový holding v pozadí s českým boháčom Danielom Křetínským a finančnými žralokmi z J&T. Pri poplatkoch za tranzit plynu ide každoročne v prípade Slovenska o stámilióny eur a do roku 2028 o miliar­dy eur.

Rusi si uvedomujú, že kontrakt na prepravu plynu musia dodržať alebo riešiť odškodnenie. Faktom však tiež je, že v prípade ak by sa konflikt na Ukrajine, kde bojujú proruskí separatisti, vyhrotil a dodávky plynu by sa preto prerušili, Rusi by mohli argumentovať vonkajšími vplyvmi. V prípade neočakávaných okolností by za tranzit plynu platiť možno nemuseli, aj keď tranzitná zmluva je postavená na princípe – preprav alebo zaplať. V prípade sporu by konečné slovo mal súd.

Tieto okolnosti, ako aj prípadné odškodné sa v utorok v Moskve neriešili. V slovenskej delegácii sa zástupcovia Eustreamu nachádzať nemali. „Pokiaľ by Slovensko nebolo tranzitnou krajinou, pokiaľ ide o plyn, tak by naša krajina utrpela nevyčísliteľné straty. Každá vláda musí zabezpečiť, aby tranzitná rúra nezostala nikdy prázdna,“ dodal premiér Fico.

Budúcnosť prepravy plynu závisí však aj od politiky. Rusko úvahami o ukončení prepravy plynu cez Ukrajinu reaguje na vývoj situácie na Ukrajine, ktorá sa snaží pripojiť k EÚ. Krajina sa zmieta v bojoch, ktoré vedú Ukrajinci a proruskí separatisti. Západ obviňuje Rusko, že jeho vojaci sa zapájajú do bojov, Rusko to vytrvalo odmieta. Súčasťou tohto sporu je aj plyn, z tranzitu ktorého profituje nielen Slovensko, ale aj Ukrajina. Ak by Ukrajina o prepravu plynu prišla, vojnou zmietaná ukrajinská ekonomika by to výrazne pocítila.

Fico chce viac ruského biznisu

Šéf Gazpromu Alexej Miller nedávno povedal, že ruský plyn sa cez Ukrajinu už v roku 2019 prepravovať nebude. Ruský prezident Vladimir Putin k tomu v utorok po rokovaniach s Ficom povedal, že definitívne politické rozhodnutie ešte nepadlo. Faktom je, že Rusko musí najprv vybudovať plánovaný plynovod do Turecka a postaviť sa musia aj nadväzujúce potrubia na Balkán, respektíve do Grécka či na juh Talianska.

Fico s Medvedevom sa prioritne venovali aj otázkam sankcií. Tie podľa Medvedeva oslabili obchodné vzťahy medzi Slovenskom a Ruskom za posledný rok o viac ako 14 percent. Fico zase vyšiel s údajmi, že za vlaňajšok sa oslabil obchod s Ruskom vplyvom sankcií o 20 percent a prvý štvrťrok tohto roka až o 40 percent. Pracovnú cestu v Moskve označil za „dynamo vzájomných obchodných vzťahov“.

O prehlbovaní spolupráce medzi Ruskom a Slovenskom svedčí aj fakt, že do Moskvy s Ficom pricestovalo aj niekoľko podnikateľov, ktorí s ruskými partnermi podpísali niekoľko zmlúv.

Ruská ekonomika sa spamätáva ťažko

Rusom aktuálne neškodia ani tak samotné protiruské sankcie, ako ich kombinácia s neistými očakávaniami budúceho vývoja na trhu s ropou a geopolitickými neistotami. Medvedev v utorok v Moskve ani náznakom nedal poznať, že ekonomický vývoj Ruska na tento rok je veľmi neistý.

Pritom prílišná závislosť Ruska od vývozu surovín sa prejavuje už od minulého roka, keď vplyvom pádu cien ropy sa okresávajú príjmy ruského štátneho rozpočtu. Ani po 15 rokoch vlády Vladimira Putina pritom nedošlo k výraznému oslabovaniu závislosti od vývoze týchto surovín. Navyše Rusko napriek škrtom vo všetkých výdavkových položkách rozpočtu naďalej zvyšuje výdavky na zbrojenie.

Ruský medveď zápasí s výrazným poklesom príjmov štátu aj pre oslabovanie rubľa. Rusku taktiež prestali dôverovať trhy natoľko, že krajinu poslali do tzv. špekulatívneho pásma, čo zároveň z Ruska vyháňa investorov. Krajina už od vlaňajška patrí z pohľadu investícií k rizikovejším destináciám, čoho sú si vedomí investori z celého sveta. Na Rusko boli v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine uvalené prísne sankcie. Podľa Ruskej centrálnej banky by v roku 2015 mal odlev kapitálu dosiahnuť okolo 120 miliárd dolárov. V roku 2016 predpokladá odlev na úrovni 75 miliárd dolárov a v nasledujúcom roku okolo 55 miliárd dolárov. Tieto straty nevie aktuálne Rusko vykryť, keďže len z dôvodu poklesu cien ropy príde tento rok ruský rozpočet asi o tri bilióny rubľov, čo je v prepočte približne 38 miliárd eur.

Ohrozené je aktuálne vyplácanie dôchodkov, ceny v ruských obchodoch rastú rekordným tempom. Nákupy bežných Rusov sa výrazne predražili. Od začiatku roka dosiahla inflácia úroveň 10,4 percenta, najviac od roku 2008. Ruské ministerstvo financií odhaduje, že tento rok dosiahne ročná miera inflácie okolo 11 percent. V polovici mája ministerstvo financií pritom oznámilo, že za máj odhaduje medziročnú mieru inflácie na úrovni 15,8 až 16 percent. Tohtoročné maximum dosiahla inflácia v Rusku v marci, keď spotrebiteľské ceny vzrástli medziročne až o 16,9 percenta.

Od nového roka v Rusku rástli najviac ceny ovocia a zeleniny, cukru, ryže, pohánky, vajec, rýb, syra a múky. Práve dovoz týchto produktov zo štátov EÚ a ďalších západných krajín do krajiny zakázala Moskva ešte v auguste minulého roka ako odvetný krok za protiruské sankcie Západu. Obmedzenia majú trvať do konca tohto roka.

Rusi majú „holandskú chorobu“

Holandskou chorobou ekonómovia nazývajú v prípade Ruska stav, keď v krajine rástla za posledné roky závislosť od ropy a plynu. Ruská ekonomika je teraz preto málo diverzifikovaná a zraniteľná. Holandská choroba sa v zlých časoch prejavuje tým, že rastie ziskovosť energetického sektora a prúdi doň stále viac kapitálu, čo však prebieha na úkor zvyšku ekonomiky.

Rusi výpadky príjmov z ropy nemajú ako v tejto chvíli úplne nahradiť. V prípade poklesu ceny ropy krajine nepomohlo ani to, že mala vysoké devízové rezervy a prebytok štátneho rozpočtu, ktorý využila na podporu ekonomiky. Ani pomoc strategicky dôležitým firmám s refinancovaním úverov cez štátom vlastnené banky, ako sa už aj v minulosti stalo.

Len za vlaňajšok klesol celkový objem rezerv Ruska z 511 miliárd dolárov na 388 miliárd. Tretinu zostávajúceho objemu už Moskva použila na podporu domácej ekonomiky v roku 2015. Výrazne tak klesá objem toho, čo je možné použiť na ochranu rubľa. Podľa Inštitútu pre medzinárodné financie je v prípade Ruska riziková hranica poklesu objemu rezerv na úrovni 330 miliárd dolárov.

Už v roku 2008 muselo Rusko na záchranu bánk vynaložiť 170 miliárd dolárov. Teraz nemá dosť rezerv na pokrytie zahraničného dlhu a vstúpilo do krízy s dvojnásobnou závislosťou od úverov ako minule. Celkový zahraničný dlh ruských firiem a štátnych entít dosahuje 720 miliárd dolárov. Mesačne treba splácať zhruba 10 miliárd, pričom pre sankcie je Rusko vylúčené z kapitálových trhov a nemôže si vziať pôžičky.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
190 debata chyba
Viac na túto tému: #Moskva #Robert Fico #plyn #Gazprom