Vyplýva to z vyjadrení šéfa Gazpromu Alexeja Millera na štvrtkovom vystúpení na kongrese medzinárodného obchodu v Belehrade.
Tieto projekty podľa Millera totiž nepredstavujú pre Gazprom výzvu, pokiaľ ide o objemy ruského plynu a cieľové trhy, na ktoré sa zameriava. "Patria sem aj niektoré projekty a potrubia, napríklad Eastring, pri ktorých je množstvo neznámych, pokiaľ ide o zdroj plynu, z ktorého budú plyn čerpať,“ vyhlásil. Za vyspelejší označil projekt TAP, jeho termíny sa však neustále odkladali.
Ruský plyn je tak podľa šéfa Gazpromu konkurencieschopný a zostane tak ešte dlhú dobu. Potvrdzujú to podľa neho aj čísla, keď objem ruského plynu dodávaného do Európy v máji medziročne stúpol o vyše 5 %. Podiel spotreby ruského plynu v Európe dosiahol podľa Millera vlani zhruba 30 % a mal by ďalej rásť.
Projektovaná kapacita plynovodu Eastring dosahuje 20 miliárd kubických metrov ročne v oboch smeroch. Jeho cena je odhadovaná na 750 mil. eur v najkratšom variante. Výstavba by mohla trvať približne tri roky. Prostredníctvom Eastringu bude možné v prvej fáze do regiónu balkánskych štátov prepravovať plyn zo západných plynárenských uzlov, ako je napríklad rakúsky Baumgarten, nemecké NCG a Gaspool, alebo taliansky PSV.