„Keď sa pozriete do histórie verejných dlhov v minulosti, máme úrovne verejného dlhu, ktoré sú niekedy aj vyššie, než to, čo máme dnes,“ povedal Piketty v rozhlasovej stanici France Inter, kde odkázal na prípad Británie v 19. storočí a Nemecka a Francúzska v 20. storočí.
Podľa ekonóma existuje niekoľko spôsobov, ako verejný dlh znížiť. Jedným z nich je zníženie inflácie prakticky na nulu a hromadenie primárnych prebytkov, a to po celé desaťročia. „To je riešenie, ktoré môže fungovať, ale trvá veľmi dlho,“ upozornil.
Primárny prebytok vzniká v situácii, keď sú výdavky štátu nižšie, ako je výber daní. Nepočítajú sa do neho úroky z pôžičiek.
„Iróniou celého príbehu je, že Nemecko a tiež Francúzsko našťastie nepoužili toto absurdné riešenie pri sebe po druhej svetovej vojne, keď sme mali verejný dlh vyšší ako 200 percent HDP, teda ešte viac ako má dnes Grécko,“ povedal Piketty.
Podľa neho sa využilo inflácie, rôznych mimoriadnych opatrení a tiež reštrukturalizácia dlhu, teda oddĺženie. „Celý zahraničný dlh Nemecka bol zrušený v roku 1953,“ upozornil ekonóm.
„Je neuveriteľné, že dnes vysvetľujeme Španielsku a Grécku, že jediným riešením je vrátiť všetko do posledného eura, aj keď vieme, že to nebude fungovať,“ zdôraznil Piketty.
Piketty, ktorý je označovaný za ľavicového ekonóma, sa nedávno preslávil svetovým bestsellerom Le Capital au XXIe siele (Kapitál v 21. storočí). Svetovú pozornosť vyvolal, keď kniha vyšla v angličtine.
Pracuje s tézou, že súčasná hospodárska nerovnomernosť nebola od rokov predchádzajúcich prvej svetovej vojne ešte nikdy taká hlboká. A to ani napriek faktu, že v tom čase neexistovalo vlastne žiadne sociálne prerozdeľovanie a progresívne zdanenie.
Mnoho ekonómov to však odmieta s poukázaním na to, že Piketty predkladá údaje o vývoji len hrubých príjmov pred zdanením a bez započítania stále vyšších vládnych sociálnych transferov, čo hrubo skresľuje obraz súčasnej situácie.