Bič na podvodníkov v biznise sa odkladá na neurčito

„Už niekoľkokrát sa prijatie zákona odkladalo, pričom nie je vylúčené, že podnikatelia zastavia jeho prijatie od januára budúceho roka,“ povedal denníku Pravda zdroj blízky rezortu spravodlivosti, ktorý nechcel byť menovaný. Vláda však v tomto prípade nemôže nátlaku podnikateľov podliehať dlhodobo, keďže neskôr môžu prísť sankcie zo strany medzinárodných inštitúcií, ktoré, naopak, tlačia na prijatie zákona už niekoľko rokov.

„Trestnoprávnu zodpovednosť firiem budeme musieť zaviesť, keďže ide o medzinárodný právny záväzok. Hľadáme však primerané právne vyjadrenie, aby zohľadňovalo aj oprávnené požiadavky podnikateľského sektora na slobodné podnikanie,“ odkázal tlačový odbor Úradu vlády SR.

Prísny zákon, nedôvera v súdnictvo

Po novom, ak by sa preukázalo, že podnikateľ neodvádzal štátu dane alebo ich krátil, súd by mohol nariadiť za určitých okolností až zrušenie firmy. Nepoctivému podnikateľovi by mohol takisto vymerať peňažnú pokutu od 1,5 tisíca až do výšky 1,6 milióna eur alebo firme zakázať až na 10 rokov čerpať eurofondy. Za mreže by mohol za daňové podvody poslať aj samotného majiteľa firmy, a to až na 12 rokov.

Ak by súd rozhodol, že firmu zruší a zároveň by konateľovi ako fyzickej osobe uložil trest zákazu činnosti, takýto majiteľ či konateľ by už nemohol v budúcnosti podnikať v rovnakej oblasti, za akú mu bol právoplatne uložený trest zrušenia firmy. Súdy by však mali v tomto prípade pri uložení trestu prihliadať na poľahčujúce okolnosti. Napríklad na to, aký by malo dosah samotné zrušenie firmy na zamestnanosť v regióne.

Rezort spravodlivosti zákon upravil tak, že sa nové ustanovenia budú vzťahovať iba na prípady, ktoré budú spáchané od účinnosti zákona. Pôvodne sa mali prešetrovať aj prípady z minulých rokov. Zákon hovorí aj tom, že už počas predsúdneho konania nebude môcť podnikateľ nakladať so svojím majetkom, teda dávať napríklad návrhy na zmenu konateľa firmy alebo ju dať do likvidácie.

„Klub 500, ako aj ostatné zamestnávateľské spolky a združenia nesúhlasia s tým, aby sa nedostatky orgánov činných v trestnom konaní a súdov riešili prostredníctvom vytvárania nových právnych noriem, ktoré od nás nikto nepožaduje a sú v rozpore so zásadami právneho štátu, ako je trestanie konkrétnej osoby za spáchanie skutku, preukázané zavinenie osoby a prejav vôle osoby pri páchaní protiprávneho skutku,“ povedal Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500. „Zdôrazňujeme, že Klub 500 nie je proti postihovaniu nepoctivých podnikateľov, naopak, myslíme si, že orgány činné v trestnom konaní a súdy by mali intenzívnejšie bojovať a postihovať porušovanie právnych predpisov. Klub 500 je však proti tomu, aby Slovenská republika prijímala zákony, ktoré sú ľahko zneužiteľné proti právnickým osobám konajúcim v súlade so zákonom,“ dodal Gregor.

Už teraz pritom platí tzv. nepravá trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb. Na základe tohto zákona môže súd rozhodnúť o zhabaní majetku alebo peňažnej sumy. Problémom však je, že od roku 2010, keď zákon vstúpil do platnosti, súdy nevydali ani jeden takýto právoplatný rozsudok. „Na súdy neprišiel ani jeden návrh od orgánov činných v trestnom konaní, o ktorom by mohli rozhodnúť, na základe právnej úpravy, tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb nebolo vznesené žiadne obvinenie,“ povedala hovorkyňa rezortu spravodlivosti Alexandra Donevová.

Firmy by doplácali na chyby zamestnancov

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení tvrdí, že zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb narúša princípy kontinentálneho modelu trestného práva, teda prísne individuálny charakter trestnej zodpovednosti. „Zákon deklaruje, že trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená vyvodením trestnej zodpovednosti voči fyzickej osobe a nie je podmienená ani zistením, ktorá fyzická osoba trestný čin spáchala,“ hovorí šéf asociácie Rastislav Machunka. To znamená, že za individuálne pochybenie, nemusí pritom ísť vôbec o majiteľa či štatutára spoločnosti, ale o konkrétneho radového zamestnanca, sú potrestaní majitelia, ale aj ostatní zamestnanci.

„To je kolektívna vina, ktorú zásadným spôsobom odmietame. Bez vyvodenia konkrétnej zodpovednosti voči porušovateľovi zákona, konkrétnej fyzickej osobe, toto opatrenie nemôže riešiť nekalé podnikanie na Slovensku, ale len zhoršuje podnikateľské a investorské prostredie a prehlbuje právnu neistotu. Zákon neporušujú firmy, ale konkrétne fyzické osoby, a tie majú byť potrestané. To, že dnes sa tak často nestane, nie je v absencii takéhoto zákona, ale v dôslednej nedostatočnej aplikácii súčasných zákonov,“ doplnil Machunka.

Republiková únia zamestnávateľov chce o zákone ďalšiu diskusiu s vládou. Návrh zákona podľa nich obsahuje viacero nejasností. „Napríklad čo v prípade postihnutia právnickej osoby, ktorej akcionárom okrem iného môžu byť aj dôchodkové fondy či finančné inštitúcie. Dôjde k potrestaniu širokého okruhu osôb, napríklad tisícov dôchodcov, ktorí nemajú priamy vplyv na riadenie a konanie spoločnosti. Takisto v prípade potrestania spoločností, ako sú banky, poisťovne alebo telekomunikačné firmy, dôjde k poškodeniu miliónov klientov,“ konštatuje tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.

V zahraničí sa zákon osvedčil. V susednej Českej republike, kde je podobné znenie pravej trestnoprávnej zodpovednosti účinné od roku 2012, sa obavy zo zneužívania zákona nepotvrdili. V Česku je aktuálne stíhaných viac ako 100 firiem. Obžalobu vzniesli tamojšie súdy zatiaľ v 31 prípadoch. Dve tamojšie právnické osoby už boli zrušené.