Súd nenašiel nič, prečo by mal zamietnuť reštrukturalizáciu Váhostavu

Súd pri rozhodovaní o reštrukturalizačnom pláne stavebnej spoločnosti Váhostav posudzoval najmä opodstatnenosť dôvodov na jeho potvrdenie alebo zamietnutie. Tvrdí, že nedisponoval takou právnou skutočnosťou, na základe ktorej by bol oprávnený rozhodnúť inak, a preto reštrukturalizačný plán potvrdil. Takto v piatok zdôvodnila už známe rozhodnutie o reštrukturalizácii Váhostavu zákonná sudkyňa Okresného súdu Bratislava I Katarína Bartalská.

29.05.2015 15:14
debata (2)

Pred rozhodnutím súd podľa nej posúdil všetky právne skutočnosti v predmetnej veci, ako aj výsledky šetrenia orgánov činných v trestnom konaní.

Vo veci rozhodla v pätnásťdňovej lehote ešte pred týždňom 22. mája, pričom rozhodnutie o potvrdení reštrukturali­začného plánu a ukončení reštrukturalizácie firmy bolo v piatok 29. mája zverejnené v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu súdu o potvrdení plánu nie je prípustné odvolanie. Súd vydal rozhodnutie najmä na základe stanovísk orgánov činných v trestnom konaní a výsledkov preverovania náležitostí a podmienok procesu reštrukturalizácie.

„Počas celej doby súdneho preskúmavania reštrukturalizácie spoločnosti Váhostav – SK, a.s. v reštruktura­lizácii nebol súdu doručený žiadny podnet účastníkov konania. Nikto z veriteľov nespochybnil platnosť a legitímnosť procesu reštrukturalizácie a ani sa inak nedopytoval, ani nepodnecoval súd na konanie, ani nepožadoval žiadne vysvetlenia,“ vyhlásila Bartalská. Jej stanovisko sprostredkoval hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak.

Súd sa napriek tomu zaoberal všetkými podnetmi, ktoré boli v tomto prípade zverejnené alebo doručené súdu aj od iných subjektov, najmä od neziskovej organizácie Aliancia Fair play. Súd počas celého procesu posudzovania a rozhodovania spolupracoval takmer denne s orgánmi činnými v trestnom konaní, najmä s Národnou kriminálnou agentúrou (NAKA), Okresnou prokuratúrou Bratislava I a dozorujúcim prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.

„Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal aj jednu zo základných zásad reštrukturali­začného a konkurzného konania uvedenú v ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii – postupovať pri riešení úpadku dlžníka tak, aby sa dosiahla pre veriteľov čo najvyššia miera uspokojenia ich pohľadávok,“ priblížila Bartalská. Práve táto zásada, resp. jej naplnenie bola podľa sudkyne často opakovaná aj v nálezoch Ústavného súdu SR ako základný účel reštrukturali­začného konania, ktorému majú byť podriadené aj formalistické prístupy k aplikácii zákona.

Opozícia, ale aj niektoré mimovládne organizácie, spochybňovali proces reštrukturalizácie Váhostavu a označili to za podvod. Váhostavu poskytli peniaze viaceré schránkové firmy s neznámymi vlastníkmi a vznikli tak pochybnosti, či ako veritelia nie sú prepojené s predstaviteľmi spoločnosti. Zákon to zakazuje. Výhrady mali aj voči neskúsenej mladej správkyni Váhostavu Petre Gabrišovej. Generálny riaditeľ Váhostavu Marián Moravčík do roku 2011 zastupoval firmu Lomark, s. r. o., ktorá sa dostala do veriteľského výboru Váhostavu a jej vlastníkom je schránková firma so sídlom v Londýne. NAKA začala koncom marca trestné stíhanie pre poškodzovanie veriteľa pri reštrukturalizácii Váhostavu. Polícia v apríli zaistila ekonomickú, účtovnú a zmluvnú dokumentáciu firmy od roku 2010 do minulého roka z jej priestorov v Bratislave aj v Žiline. Pred vyšetrovateľom vypovedali viacerí bývalí a súčasní predstavitelia Váhostavu.

2 debata chyba
Viac na túto tému: #reštrukturalizácia #Váhostav #kauza Váhostav
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy