Do petičnej akcie sa zapojili starostovia obcí Dunajská Lužná, Miloslavov a Rovinka spolu s dvoma bratislavskými mestskými časťami Podunajské Biskupice a Vrakuňa. „Intenzita dopravy a zápchy sú neúnosné. Chceme, aby sa vo výstavbe začalo urýchlene konať,“ uviedla starostka Podunajských Biskupíc Alžbeta Ožvaldová, ktorá je členkou petičného výboru.
V rámci rýchlostnej cesty R7 petícia požaduje začatie výstavby v úsekoch Dunajská Lužná – Ketelec – Prievoz v nadväznosti na nultý obchvat hlavného mesta. „Bojíme sa, že budovanie rýchlostnej cesty sa začne v úseku Dunajská Lužná – Holice. To nám však nepomôže. Hustota dopravy stúpa bližšie smerom k hlavnému mestu,“ dodáva starostka.
Podpisová akcia vidí ako jedinú možnosť financovania celého projektu formu verejno-súkromného PPP modelu. Starostka Podunajských Biskupíc, za ktorú sa vo voľbách postavili aj opozičné strany, uviedla, že iná možnosť ako PPP projekt neexistuje, keďže ide o Bratislavský samosprávny kraj. Pritom práve parlamentná opozícia túto formu výstavby bratislavského obchvatu D4 a rýchlostnej cesty R7 označuje za predraženú.
Štát okrem súkromnej výstavby v minulosti zvažoval aj využitie finančných prostriedkov z Junckerovho balíčka, ktorým chce Brusel v najbližších troch rokoch napumpovať do investícií v členských štátoch únie 315 miliárd eur. Tento model však zatiaľ schválený nebol.
Výstavba takmer 60 km obchvatu spolu s rýchlostnou cestou má stáť podľa štátnej expertízy viac ako 1,3 miliardy eur. Štát bude navyše súkromníkovi platiť na financovanie a údržbu 135 až 151 mil. eur. Za 30 rokov teda rozpočet Slovenska príde o 4 až 4,5 miliardy. V súvislosti s predajom akcií Slovak Telekomu sa v súčasnosti objavujú aj názory, podľa ktorých by sa výstavba daného projektu mala realizovať práve zo získaných 900 miliónov eur.
Výstavbu obchvatu Bratislavy spolu s nadväzujúcou rýchlostnou cestou vníma ako jednu z priorít aj minister dopravy Ján Počiatek. Vláda podľa jeho včerajšieho vyjadrenia na konferencii o stavebníctve v súčasnosti okrem tohto projektu pripravuje aj výstavbu obchvatu Prešova, D1 v úseku Budimír – Bidovce a D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec. V rámci zlepšovania infraštruktúry Slovenska prebieha aj rekonštrukcia ciest prvej triedy.
Ministerstvo dopravy chce vyhodnotiť splnenie podmienok účasti na súťaži o koncesiu na D4 a R7 do začiatku júna. Podľa neoficiálnych informácií o účasť v tendri požiadalo deväť konzorcií. Koncesionára ministerstvo vyberie do konca tohto roka na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Podľa priebehu súťaže by sa výstavba mala začať v roku 2016 s trvaním štyri roky.
Štát v súčasnosti počíta s výstavbou diaľničného obchvatu Bratislavy D4 v úseku Jarovce – Rača. Naň sa bude napájať R7 v úseku Prievoz – Holice. Celková dĺžka stavby predstavuje 59,1 kilometra.