Posledné kauzy, na ktoré doplácali malí živnostníci, prinútili štát konať. Ten pripravuje zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti firiem, pri ktorej môžu ísť niektorí majitelia aj za mreže.
Spoločníci vo firme si tiež už nebudú môcť previesť peniaze na spriaznené osoby, rodinných príslušníkov či prepojené spoločnosti v tuzemsku, cudzine, ale ani daňových rajoch, a to všetko na úkor veriteľov. Majiteľ zároveň bude musieť včas podať návrh na konkurz upadajúcej a zadlženej firmy, s cieľom uspokojiť veriteľov. Inak mu bude hroziť, že sa ocitne na čiernom zozname konateľov obchodných spoločností.
Následne bude musieť zaplatiť k teraz platnej pokute od 10–tisíc do 50–tisíc eur aj novú sankciu 12 500 eur, a zároveň dostane zákaz podnikať na tri roky. Odborníci návrh rezortu spravodlivosti vítajú. Treba ho však doladiť. Nedostatkom je, že čierny zoznam podnikateľov má byť neverejný.
Podľa návrhu budú doň nahliadať len súdy a dotknutí podnikatelia, ktorí si budú môcť overiť, či na listine nie sú. Súdy do zoznamu nazrú pri snahe štatutárov o založenie novej firmy či pri rôznych úkonoch s existujúcou spoločnosťou. „Podnikatelia si teda cez register nebudú môcť priamo skontrolovať svojich potenciálnych obchodných partnerov,“ upozorňuje Juraj Frindrich, advokát spolupracujúci s advokátskou kanceláriou TaylorWessing e/n/w/c.
Zároveň bude register podľa Frindricha pomerne náchylný na zapĺňanie sa rozhodnutiami voči osobám, ktoré boli do funkcie iba naoko dosadené – tzv. biele kone. „Tento aspekt, samozrejme, závisí od postupu príslušných orgánov, ich pripravenosti a, samozrejme, ich časových, odborných, ako aj personálnych kapacít preskúmať jednotlivé prípady do hĺbky,“ dodáva Frindrich.
Podnikatelia by predovšetkým privítali, aby čierny zoznam bol verejný a umožňoval aj overenie dôveryhodnosti partnera. Už teraz existuje u daniarov aj čierny zoznam neplatičov dane z pridanej hodnoty, ktorý je verejný a dáva obraz o rizikovosti firiem.
Nekalé praktiky v biznise sa podľa posledného prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska rozmohli natoľko, že takmer každý druhý podnikateľ na Slovensku bol v minulých dvoch rokoch poškodený neférovými aktivitami zo strany jeho obchodných partnerov.
Majiteľ firmy sa ocitne na čiernej listine v prípade, ak nepodá včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Zákon bude platiť od januára 2016. So zriadením takéhoto registra súhlasilo v poslednom prieskume Podnikateľskej aliancie Slovenska 96 percent podnikateľov. Až 94 percent opýtaných súhlasilo s časovo obmedzeným zákazom podnikania pre tých podnikateľov, ktorí porušia zákonnú povinnosť včas vyhlásiť na vlastnú spoločnosť konkurz v prípade predlženia alebo platobnej neschopnosti. „Napomôcť to môže v boji proti nekalému podnikaniu, ktoré poškodzuje všetkých tých podnikateľov, ktorí zákony dodržiavajú,“ povedal výkonný riaditeľ podnikateľskej aliancie Róbert Kičina.
„Neférové aktivity obchodných partnerov nie sú otázkou iba posledných dvoch rokov, ale všeobecným problémom slovenského podnikateľského prostredia už od prechodu na trhové hospodárstvo. Sú prejavom chýbajúcej podnikateľskej kultúry, ktorá sa v divokých 90. rokoch nemala šancu vytvoriť, ale aj nedostatkov podnikateľskej legislatívy a celkovo slabej úrovne súdnictva, čo sa osobitne pálčivo ukazuje pri riešení obchodných sporov. Register diskvalifikácii členov orgánov obchodných spoločnosti, družstiev alebo organizačných zložiek mohol mať z dlhodobého hľadiska určitý potenciál stať sa užitočným nástrojom na preverenie obchodných partnerov,“ hovorí advokát Radovan Pala, partner v spoločnosti TaylorWessing e/n/w/c. „Nemožno však očakávať okamžitý účinok, keďže register sa najprv musí naplniť rozhodnutiami, čo bude trvať niekoľko rokov,“ dopĺňa Pala.
Vysoká pokuta a zákaz činnosti
Návrh novely Obchodného zákonníka, ako aj zákona o konkurze a vyrovnaní spracováva rezort spravodlivosti. „Ak štatutári či iné zodpovedné osoby nepodajú včas návrh na vyhlásenie konkurzu, sú povinní uhradiť spoločnosti pokutu vo výške rovnajúcej sa polovici najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť, t. j. 12,5 tisíca eur,“ píše rezort v návrhu novely. Následne bude podnikateľovi hroziť zákaz podnikania na tri roky.
„Najúčinnejším nástrojom na vyhnutie sa podobným problémom, v akých je napríklad aktuálne Váhostav a jeho nezabezpečení veritelia, by mal byť zákaz účasti vo verejných obstarávaniach firmám, ktoré platia oneskorene. Dôsledné, pod hrozbou prísnych sankcií vynucované dodržiavanie povinností štatutárov by malo byť tiež základným predpokladom zlepšenia platobnej disciplíny na Slovensku,“ dodáva Kičina. Pre kauzu Váhostav už vláda zmenila zákon. Firmy v reštrukturalizácii, ktoré sa takto z dôvodu okolností podnikania snažia odpísať časť dlhov a vyhnúť sa bankrotu, sa nemôžu zúčastňovať na verejných tendroch.
V súčasnosti konateľ – štatutár, ktorý v priebehu štyroch rokov pred začatím konkurzného konania nesplnil svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, je povinný uhradiť sumu vo výške základného imania spoločnosti, a to najviac dvojnásobok minimálneho základného imania. Pre s. r. o. je to 10-tisíc eur, pre akciovú spoločnosť 50-tisíc eur. Nové sankcie budú platiť nad rámec súčasných.
„Dôležitým rozdielom je, že dnešná úprava nebola jednoznačná a smerovala k tomu, že sankcia za oneskorené podanie návrhu pokrýva akékoľvek nároky, pričom ďalšiu náhradu škody nie je možné žiadať. Podľa novej úpravy bude od osoby povinnej podať návrh na konkurz možné žiadať náhradu škody vo výške presahujúcej zmluvnú pokutu 12,5 tisíca eur. Náhradu škody spôsobenú porušením povinnosti podať včas návrh na konkurz, ktorá presahuje zmluvnú pokutu, tak bude možné vymáhať,“ vysvetľuje advokát Juraj Frindrich.
„V praxi však úspešné uplatnenie takého nároku aj naďalej zostane mimoriadne problematické najmä s ohľadom na vyčíslenie výšky škody a preukázanie súvisu medzi neskorým podaním návrhu a vznikom škody,“ tvrdí Frindrich. Register bude neverejný. V praxi to znamená, že výpis z registra diskvalifikácií vydajú len pre osobu totožnú so žiadateľom výpisu. Rozhodnutie o diskvalifikácii z dôvodu neskorého podania návrhu na vyhlásenie konkurzu budú vydávať okresné súdy v sídle kraja, teda Okresný súd v Bratislave, Nitre, Trnave, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Prešove a Košiciach.
Za podvody až za mreže
Nepoctiví podnikatelia, ktorí podvádzajú na daniach, budú od Nového roka prísnejšie trestaní aj cez tzv. pravú trestnoprávnu zodpovednosť firiem.
Ak sa preukáže, že podnikateľ neodvádzal štátu dane alebo ich krátil, súd môže nariadiť za určitých okolností až zrušenie firmy. Nepoctivému podnikateľovi môže takisto vymerať peňažnú pokutu od 1,5 tisíca až do výšky 1,6 milióna eur alebo mu zakáže až na desať rokov čerpať eurofondy. Za mreže môže pritom za daňové podvody poslať aj samotného majiteľa firmy, a to až na 12 rokov.
Ak súd rozhodne, že firmu zruší, a zároveň konateľovi ako fyzickej osobe uloží trest zákazu činnosti, takýto majiteľ či konateľ už nebude môcť v budúcnosti podnikať v rovnakej oblasti, za akú mu bol právoplatne uložený trest zrušenia firmy. Súdy však budú pri uložení trestu prihliadať na poľahčujúce okolnosti. Napríklad na to, aký by malo dosah samotné zrušenie firmy na zamestnanosť v regióne.
Rezort spravodlivosti zákon upravil tak, že sa nové ustanovenia budú vzťahovať iba na prípady, ktoré budú spáchané od účinnosti zákona. Pôvodne sa mali podľa tohto zákona prešetrovať aj prípady z minulých rokov. Zákon hovorí aj tom, že už počas predsúdneho konania nebude môcť podnikateľ nakladať so svojím majetkom, teda dávať napríklad návrhy na zmenu konateľa firmy alebo ju dať do likvidácie. Vláda tento zákon prijať musí, pretože nás k tomu tlačia medzinárodné záväzky.
Už teraz pritom platí tzv. nepravá trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb. Na základe tohto zákona môže súd rozhodnúť o zhabaní majetku alebo peňažnej sumy. Problémom však je, že od roku 2010, keď zákon vstúpil do platnosti, súdy nevydali ani jeden takýto právoplatný rozsudok.
V susednej Českej republike, kde je podobný zákon účinný od roku 2012, sa obavy zo zneužívania trestnej zodpovednosti právnických osôb nepotvrdili. V Česku je aktuálne stíhaných viac ako 100 firiem. Obžalobu vzniesli tamojšie súdy zatiaľ v 31 prípadoch. Dve tamojšie právnické osoby už boli zrušené.