V súčasnosti štát aj súkromná sféra pripravujú niekoľko možností. Indíciou je, ak firma neplatí dane alebo odvody.
„Ak firma dlhuje v priemere niekoľko tisíc eur v zdravotnej a Sociálnej poisťovni, nemôžeme povedať, že by bola ohrozená bankrotom. Ak však dlh presiahne hranicu 5 200 eur, riziko insolvencie sa zvyšuje na 10 %. Ak je priemerný dlh firmy 40–tisíc eur, pravdepodobnosť bankrotu je dokonca 25 %, v prípade živnostníka 15 %,“ uviedol analytik spoločnosti Bisnode Michal Řičař.
Spoločnosť prostredníctvom svojho ratingu označila Váhostav už v roku 2012 ako rizikovú firmu. Samotný Váhostav v reakcii na to nepoprel, že v minulosti mal problémy s úhradou svojich záväzkov, reštrukturalizáciu však vlani ešte firma odmietala.
Podnikatelia by mali sledovať správy, rôzne registre ako napríklad register účtovných uzávierok, prípadne osloviť špecializované agentúry. Tie však svoje služby poskytujú za poplatok.
Platobná neschopnosť spôsobuje u nás existenčné problémy každej desiatej firme. Vyplýva to z minuloročného prieskumu skupiny EOS v regióne strednej a východnej Európy. Prieskum uvádza, že až tretinu faktúr si právnické osoby uhrádzajú oneskorene a 4 % z nich zostávajú dokonca nezaplatené.
„Od štátu očakávame, aby viac dbal na predchádzanie takýchto situácií. Z prieskumu medzi podnikateľmi vyplýva, že fi rma, ktorá neplatí, by mala byť vylúčená z tendrov,“ uviedol Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska.
Ministerstvo financií už zverejnilo zoznam najväčších platiteľov dane z príjmov, podľa ktorého môžu spotrebitelia vyhodnotiť, kto je viac a kto menej dôveryhodný. V budúcnosti navyše plánuje podnikateľom umožniť zaplatiť DPH až po tom, čo prijmú platbu za tovary alebo služby od svojho odberateľa.
V tomto roku vláda plánovala zaviesť aj Index daňovej spoľahlivosti, ktorý však neskôr zmenila na Index daňovej, colnej a odvodovej spoľahlivosti.
Jeden z najväčších problémov v krajine je aj zadlženie obyvateľstva v úžerníckych nebankových subjektoch. Exekúcii čelí v priemere každý piaty občan. V tomto prípade štát zaviedol vlani úrokový strop pri jednotlivých úveroch na úrovni zhruba dvojnásobku priemerných úrokových mier v bankách. Zároveň nebankovky tento rok prešli pod dohľad Národnej banky Slovenska, ktorá bude vydávať licencie a tak sa má počet nebankoviek výrazne zredukovať.