Ako ďalej informoval Inštitút finančnej politiky (IFP), výdavky citlivé na starnutie porastú v dlhodobom horizonte o 4 % hrubého domáceho produktu (HDP). V roku 2013 predstavovali tieto výdavky 18,1 % HDP, do roku 2060 by to malo byť podľa odhadov 22,1 % HDP. „Verejné výdavky citlivé na starnutie populácie sa do roku 2060 významne zvýšia a budú tak mať negatívny vplyv na saldo verejnej správy,“ uviedol inštitút.
Celková hodnota výdavkov citlivých na starnutie v roku 2060 by mala byť porovnateľná s krajinami V3 (ČR, Maďarsko a Poľsko, pozn. red.) a pod priemerom EÚ. Podľa rizikového scenára Európskej komisie by tento nárast mohol dosiahnuť až 9,3 % HDP a byť vôbec najvýraznejší v celej EÚ. IFP však ukazuje, že riziko môže byť aj pozitívne. Vhodnými štrukturálnymi reformami s pozitívnym vplyvom na penzijný systém bude nárast pomalší o 1,6 % HDP.
Za zvýšením výdavkov sú podľa inštitútu najmä nadpriemerne rýchlo rastúce výdavky na dôchodky pri raste o 2,2 % HDP a tretie najrýchlejšie rastúce výdavky na zdravotníctvo s rastom o 2 % HDP. Penzijné výdavky budú podľa inštitútu ešte jednu generáciu mierne klesať, nárast výdavkov na zdravotníctvo začne už v blízkej budúcnosti. Reforma dôchodkov ozbrojených zložiek aj penzijná reforma z roku 2012 dlhodobej udržateľnosti pomohla, konštatoval IFP.