Taliansky Enel dostal na 66–percentný podiel tri ponuky. Okrem potvrdených ponúk od českého Energetického a průmyslového holdingu (EPH) a slovensko–maďarského konzorcia Slovnaftu a MVM ponuku podal aj fínsky Fortum, hoci Fíni oficiálne priebeh nekomentujú. Informáciu sa denníku Pravda podarilo získať zo zdrojov blízkych tendru.
Záujem o akcie prejavila i slovenská vláda, ale vopred povedala, že ponuku nepodá. To, či štát ako 34–percentný akcionár elektrárne ovládne, bude závisieť aj od ceny. Vláda bude mať k dispozícii očakávaných vyše 800 miliónov eur za predaj 49 percent akcií Slovak Telekomu, o ktorom by kabinet mal rokovať už v stredu.
Podiel Enelu v elektrárňach bol ohodnotený na 3,6 miliardy eur, po odrátaní dlhov sa však cena odhadovala na 1 až 1,5 miliardy eur a niektoré zdroje hovorili o cene pod jednu miliardu eur.
Enel by mal predbežné ponuky vyhodnotiť a potom rokovať s vybraným záujemcom alebo záujemcami. Ak by následne štát ponúkol viac, môže dostať prednosť.
Premiér Robert Fico sa plánuje stretnúť so šéfom Enelu Francescom Staracem v Ríme v polovici júna. Vtedy bude známe aj to, koľko peňazí štát získa z otvorenia druhého penzijného piliera.
Alternatívou je dať získané zdroje na zníženie dlhu. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť už varovala, že ak sa neprijmú nové opatrenia vo forme reforiem alebo zvýšenia daní, do pätnástich rokov môže čeliť Slovensko hrozbe bankrotu. Ministerstvo financií naopak tvrdí, že pri pokračovaní reforiem tento scenár nemá prečo nastať.
To, či štát ovládne elektrárne, koľko by to stálo a či si to verejné financie môžu dovoliť, závisí od toho, aká cena vzíde z tendra. Napríklad fínsky Fortum naznačil, že svoje podnikanie chce rozvíjať.
„Fortum sa stále snaží hľadať možnosti vo všetkých oblastiach trhu a svojho podnikania. Ako spoločnosť kótovaná na burze má zásadu nekomentovať ,klebety‘,“ konštatovala pre denník Pravda hovorkyňa fínskej energetickej spoločnosti Fortum Helena Aatinen.
Podrobnosti o ponukách Enel neprezradil. „Dňa 7. 5. sme obdržali záväzné ponuky. Existuje niekoľko možných riešení pre túto transakciu vrátane dvojstupňového odchodu, ktorý môže zvažovať aj prípadný predaj časti nášho podielu slovenskému štátu súčasne so vstupom nového akcionára. Vedieme so slovenskou vládou rozhovory a potvrdzujeme naše odhodlanie aktíva predať,“ vyhlásil počas konferenčného hovoru k výsledkom prvého kvartálu tohto roka generálny riaditeľ Enelu Francesco Starace.
Enel sa už vyjadril, že je ochotný predať Slovenské elektrárne aj po častiach. Či by to boli ochotní akceptovať aj ostatní záujemcovia, je však otázne. „Slovnaft, člen Skupiny MOL a Skupina MVM podali 7. mája spoločnú indikatívnu ponuku na kúpu 66–percentného podielu spoločnosti Enel v Slovenských elektrárňach,“ uviedol predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovnaftu Oszkár Világi.
„Energetický a priemyslový holding potvrdzuje, že pokračuje v účasti v procese predaja podielu, ktorý v spoločnosti Slovenské elektrárne drží talianska firma Enel,“ uviedol aj hovorca spoločnosti EPH Daniel Častvaj.
Premiér Fico povedal, že vláda pri elektrárňach nepôjde do žiadneho dobrodružstva. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje na to, že štát musí byť pri verejných financiách opatrný.
„Demografický výhľad na Slovensku je taký zlý, že keď sa pri dnešnom nastavení politík neprijmú žiadne nové opatrenia, verejné financie nezachráni ani priaznivý vietor do plachiet ekonomiky. Buď prijmeme ďalšie opatrenia, či už na strane výdavkov v podobe reforiem, alebo budú musieť ísť dane hore, alebo časom budeme riešiť vážne otázky ohľadom schopnosti financovať náš verejný dlh,“ upozornil člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Michal Horváth.
„Slovenské verejné financie stále nie sú stabilizované,“ hovorí aj Radovan Ďurana, analytik inštitútu Iness.
„Vláda hospodári s vysokým dlhom aj deficitom. Dodatočné príjmy z predaja Telekomu by mali byť preto výhradne použité na znižovanie dlhu, čo oddiali stav, keď vláda nebude schopná splácať dlh,“ dodáva Ďurana.
Investíciou do elektrární by podľa neho navyše štát nezískal ani žiadnu hmatateľnú výhodu. „Elektrárne vyrábajú konkurencieschopnú elektrinu aj dnes, bez plnej kontroly vlastníctva. Za vysoké koncové ceny elektriny pritom môže práve vláda, ktorá daňovou a poplatkovou politikou ceny významne zvyšuje.
Investíciou by však vláda mohla vystaviť daňových poplatníkov riziku, že nezodpovedné hospodárenie a pomýlená cenová politika dostanú dnes ziskový podnik do straty,“ myslí si Ďurana. Konkrétne zámery v elektrárňach vláda zatiaľ nepredstavila. No deklarovala, že prioritou je pre štát dostavba tretieho a štvrtého bloku Mochoviec, ktorá sa naťahuje už niekoľko rokov.