Jedným z možných kandidátov na výstavbu môže byť aj Váhostav, ktorý už stavia nadväzujúci úsek Svrčinovec – Skalité a má tak v lokalite stroje. Váhostav je však aktuálne ešte v reštrukturalizácii a vláda po tlaku malých veriteľov, ktorí mali pri ozdravení stavebnej firmy prísť o svoje peniaze, zmenila zákon tak, že firmy v reštrukturalizácii sa nemôžu uchádzať o zákazky.
Kabinet zároveň schválil, že štát odkúpi pohľadávky malých živnostníkov Váhostavu za 50 percent ich hodnoty a následne si bude peniaze vymáhať od Váhostavu. Či na to štát aj daňovníci nedoplatia, bude závisieť aj od toho, ako sa bude Váhostavu dariť pri diaľničných tendroch. Kysucká diaľnica môže byť prvým testom. Váhostav sa za istých okolností bude môcť na súťaži zúčastniť. Otázkou však zostáva, či súd schváli reštrukturalizačný plán, ktorý mu bol predložený minulý týždeň. Tender na kysuckú diaľnicu však už odštartoval. „Ponuky do súťaže môžu spoločnosti predkladať do 8. júna 2015,“ uviedla hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti Eva Žgravčáková. Sudkyňa Okresného súdu Bratislava 1 má na rozhodnutie 15 dní od doručenia, verdikt teda padne zrejme v druhej polovici mája a potom už Váhostav v reštrukturalizácii byť nemusí. Váhostav prostredníctvom svojho hovorcu prípadnú účasť alebo neúčasť na verejnej súťaži na časť kysuckej D3 odmietol komentovať.
Spoločnosť však deklarovala, že má ambíciu splatiť svoje podlžnosti. Nezabezpečení veritelia v reštrukturalizácii Váhostavu môžu svoje pohľadávky predať štátu, ktorý ich odkúpi za 50 percent pôvodnej hodnoty. Chcú to využiť. Váhostav živnostníkom dlhuje 54 miliónov eur, a teda sa očakáva, že odkúpenie nás bude stáť 27 miliónov eur. Tieto peniaze bude štát následne vymáhať od samotného Váhostavu. Schválený je však reštrukturalizačný plán, ktorý tvorí alternatívu k predaju dlhov štátu. Podľa neho nezabezpečení veritelia dostanú 18,75 % z dlhovaných peňazí a zvyšok do 100 % si môžu od Váhostavu nárokovať v nasledujúcich rokoch. Pôvodný plán hovoril o splatení 15 %. Banky mali pôvodne dostať 100 % svojich dlhov. Samy však rozhodli, že požadovať budú len 85 % a zvyšok sa rozdelí medzi nezabezpečených veriteľov.
V prípade, že súd návrh reštrukturalizácie nestihne schváliť, prípadne ho neschváli vôbec, Váhostav sa nebude môcť zúčastniť na žiadnom ďalšom verejnom obstarávaní. Umožnila to novela zákona o verejnom obstarávaní. Novela umožňuje uchádzačovi zúčastniť sa na súťaži okrem iného, len ak „nebol naňho vyhlásený konkurz, nie je v reštrukturalizácii, nie je v likvidácii ani nebolo proti nemu zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo zrušený konkurz pre nedostatok majetku“.
Či súd plán schváli, nie je zatiaľ jasné. Objavili sa totiž potenciálne prepojenia medzi vedením stavebnej spoločnosti, respektíve správkyňou Váhostavu a veriteľmi. V súvislosti s tým sudkyňa, ktorá rozhoduje o reštrukturalizácii, požiadala o súčinnosť Generálnu prokuratúru. Aktuálny šéf Váhostavu Marián Moravčík v minulosti pracoval pre firmy Lomark alebo Torguta, ktoré vlastní tá istá schránková firma a zároveň veriteľ stavebnej spoločnosti. Váhostav dané prepojenie odmietol a argumentuje tým, že spolupráca bola ukončená pred niekoľkými rokmi. Rozruch v rámci reštrukturalizácie vyvolala aj 25-ročná správkyňa konkurznej podstaty Petra Gabrišová. Pochybnosti o jej nezaujatosti a prepojeniach so spoločnosťou Doprastav, ktorá patrí tiež medzi veriteľov Váhostavu, však vyvrátilo rozhodnutie súdu.
Váhostav v súčasnosti samostatne alebo ako člen konzorcia pracuje na šiestich úsekoch diaľnic a rýchlostných ciest: D1 Jánovce-Jablonov (1. úsek), D1 Dubná Skala-Turany, D3 Svrčinovec-Skalité, D1 Hubová-Ivachnová, D1 Hričovské Podhradie-Lietavská Lúčka, R2 Pstruša-Kriváň. Celková výška zazmluvnených zákaziek na výstavbu daných úsekov v prípade Váhostavu dosahuje 542,8 milióna eur.
Výstavba 5-kilometrovej kysuckej diaľnice Čadca, Bukov – Svrčinovec by sa podľa plánov mala začať ešte v koncom tohto roka. Samotná výstavba by mala trvať 4 roky. Národná diaľničná spoločnosť predpokladá, že štát za daný úsek zaplatí takmer 200 miliónov eur. Diaľničiari si od toho sľubujú zlepšenie dopravnej situácie na celom severo- južnom ťahu naprieč danou oblasťou Slovenska. Cesta začne pred križovatkou Čadca, Bukov. Pokračovať bude popri železničnej trati a prostredníctvom estakády preklenie miestnu časť Podzávoz. Jej koniec je naplánovaný pred križovatkou D3 Svrčinovec-Skalité. Daný nadväzujúci úsek je vo výstavbe od októbra 2013.
Po dostavbe bude mať diaľnica D3 celkovú dĺžku takmer 60 kilometrov. Na diaľnicu sa bude dať v smere z juhu odbočiť z D1 pred Žilinou a pôjde až k hranici s Poľskom. Skladať sa bude celkovo z 8 úsekov. Výstavba prebieha od roku 1996 a aktuálne je v plnom profile v prevádzke 8,7 kilometra a ďalších 4,3 kilometra v polovičnom profile. Výstavba prebieha na ďalších 19,5 kilometra, z ktorých v plnom profile bude len 4,3 kilometra.