Reštauráciám došla trpezlivosť. Chcú zrušiť stravné lístky

V minulosti bol pritom trend skôr opačný a možnosť platiť gastrolístkami bola vecou prestíže medzi stravovacími zariadeniami.

„Viacerí členovia Združenia hotelov a reštaurácií pou­kazujú na zvyšovanie provízií za spätné odkúpenie týchto stravných lístkov ich emitentmi. V snahe rokovať o primeranej výške provízie pre brandžu za spätné odkúpenie sa emitenti odvolávajú na obchodné vzťahy a podpísané zmluvy,“ povedal pre Pravdu Marek Harbuľák, generálny sekretár Združenia hotelov a reštaurácií Slovenska. Hotelieri a prevádzkovatelia reštaurácií budú o tejto téme rokovať s gastrofirmami, ako aj s predstaviteľmi rezortu práce v najbližších dňoch. Nateraz však vláda so zrušením gastrolístkov nepočíta.

Podľa Zákonníka práce môžu gastrofirmy účtovať za sprostredkované stravovacie služby maximálne tri percentá z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke. Ceny gastrolístkov sa pohybujú v rozmedzí od 3,15 do 4,20 eura. Momentálne gastrolístky používa približne 750-tisíc zamestnancov a tisíce živnostníkov. 

„Z predajnej ceny ktoréhokoľvek jedla alebo nápoja odvádza podnikateľ takmer 30 percent do štátneho rozpočtu vo forme kompenzovanej dane z pridanej hodnoty a odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Práve toto je dôvod na odmietanie rastu provízie i poplatkov akéhokoľvek druhu,“ doplnil Harbuľák.

Vysoké marže pre gastrofirmy však, paradoxne, upravuje samotný zákon. „Zákonné obmedzenie marže sa uplatňuje len pri vstupe gastrolístka do obehu (t. j. pri jeho poskytovaní zamestnávateľovi), na výstupe (t. j. pri výmene gastrolístka za hotovosť) sa však považuje marža za neregulovanú,“ vysvetľuje Ján Dinga, analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií.

Majiteľ jednej z bratislavských reštaurácií Dominik Sumbal hovorí, že vo svojom podniku z odmieta už od začiatku prijímať gastrolístky od zákazníkov. „Som za absolútne zrušenie gastrolístkov z dôvodu vysokých provízií. U nás ich ani teraz neakceptujeme. Keď si vezmete, že v pri­emere zaplatíte 6– percentnú províziu gastrolístkovej spo­ločnosti a ešte k tomu zvyšok účtu dopláca zákazník kartou, kde ide provízia tiež, tak je to pre nás nevýhodné,“ tvrdí Sumbal.

Možný kartel gastrofiriem

Gastrofirmy aktuálne preveruje aj Protimonopolný úrad. Ten má podozrenie z kartelu medzi piatimi spoločnosťami, ktoré na Slovensku poskytujú tieto stravovacie a benefitné poukážky. Vo veci už úrad začal správne konanie. „Správne konanie sa začalo 16. februára 2015. V zmysle zákona o ochrane hospodárskej súťaže vydá úrad rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa začatia správneho konania. V zložitých prípadoch môže predseda úradu lehotu na vydanie rozhodnutia predĺžiť, a to aj opakovane, spolu najviac o 24 mesiacov. V tomto štádiu však úrad neposkytuje o prípade bližšie informácie,“ odkázala hovorkyňa Protimonopolného úradu Andrea Wilhelmová. Začatie správneho konania však podľa nej neznamená, že títo podnikatelia naozaj aj porušili súťažné pravidlá, keďže stále platí prezumpcia neviny.

Na základe zhromaždených dôkazov sa vraj gastrolístkové firmy dohadovali, aby obchodné reťazce neprijímali pri platení za nákup od ľudí viac ako päť stravných lístkov naraz. Ľudia tak mali byť nútení využiť gastrolístky prioritne v stravovacích zariadeniach. Pro­vízie, ktoré firmy dostávajú za stravné lístky od hotelov a reštaurácií, sú údajne oveľa vyššie ako provízie od obchodných reťazcov.

Firmy sa podľa Protimonopolného úradu pravdepodobne dohadovali aj na tom, ako si rozdelia účasti na verejných súťažiach. Kartel firiem mal podľa úradu vybraných osem takýchto súťaží. Uzatvárali vraj aj dohody, že nebudú dávať klientom konkurencie nulové poplatky alebo im poskytovať iné benefity, aby si ich navzájom neodlákali. Všetko sa malo údajne diať na pôde asociácie gastrolístkov. Komunikácia prebiehala nielen formou osobných stretnutí, ale aj elektronicky.

Šéf Asociácie emitentov stravovacích poukážok Štefan Petrík podozrenia z kartelu odmieta. „Asociácia neplní úlohy obchodnej spoločnosti a jej členovia neuzatvárajú žiadne kartelové dohody. Asociácia sa vo svojej činnosti riadi zákonom o ochrane hospodárskej súťaže," povedal Petrík.

Firmám v prípade preukázania viny z kartelovej dohody hrozí pokuta až do výšky desať percent z obratu za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie. „V prípade, že Protimonopolný úrad preukáže, že dohoda obmedzujúca súťaž zahŕňala aj koordináciu podnikateľov vo verejnom obstarávaní, tak po právoplatnosti rozhodnutia by sa na podnikateľov vzťahoval 3-ročný zákaz účasti vo verejných obstarávaniach,“ dodala Wilhelmová.

Náhrada gastrolístkov?

Zrušenie gastrolístkov sa pritom opäť dostáva na prerokovanie do parlamentu na najbližšej májovej schôdzi. Ich definitívny zánik navrhujú v novele Zákonníka práce opoziční poslanci a chcú ich nahradiť finančnými príspevkami k mzde. Podobné iniciatívy sa opakujú pravidelne. Na druhej strane je však argument, či sa ľudia bez gastrolístokov nebudú stravovať horšie, a to na úkor teplého jedla, čo môže mať dosahy na zdravie obyvateľstva.

Gastrolístky, ktoré sa majú využívať výhradne na platbu za obed, sú v súčasnosti ľuďmi využívané aj na platenie za nákup v potravinách, za drogériu či potreby do domácností, aj keď to oficiálne nie je povolené. V roku 2001 sa zvažovalo, či by lístky nemali byť len na zaplatenie teplého jedla. Následne ešte za vlády Ivety Radičovej v roku 2011 sa hovorilo o úplnom zrušení gastrolístkov a ich nahradení finančnými príspevkami na stravovanie v rovnakej hodnote. Povinný 55-percentný príspevok zamestnávateľa sa mal jednoducho vyplácať zamestnancom do mzdy.

Podobný návrh prišiel z radov opozície aj vlani. Asociácia emitentov stravovacích poukážok vtedy namietala, že zrušením stravných lístkov klesnú tržby v reštauráciách zhru­ba o 210 miliónov eur ročne, o prácu v tomto sektore príde približne 15-tisíc ľudí a súčasne reštaurácie zvýšia ceny pre zákazníkov. Súčasný rezort práce návrhy na zrušenie gastrolístkov odmieta.