Šmejdi opäť útočia, najnovšie z Nemecka

Pred niekoľkými rokmi to boli masážne podložky či ovčie rúna, ale aj rôzne neohlásené predajné akcie. Po sprísnení zákona sa z predajných akcií stali prednášky o zdraví, vyšetrenia či poradenstvo, kde bolo možné objednať si rôzne zázračné produkty.

02.05.2015 17:30
dokumenty, kufrík, firmy Foto: ,
Dokumenty, ktorými sa podvodníci snažia vylákať peniaze od podnikateľov.
debata (25)

Hoci Slovenská obchodná inšpekcia uvádza, že šmejdov je čoraz menej, nezmizli. Najnovšie už útočia aj zo zahraničia.

Podnikateľom majú napríklad z Nemecka posielať žiadosti o registráciu do zoznamu podnikateľov a tvária sa, že zastupujú oficiálnu inštitúciu Európskej únie.

„Ponuku sme našli v poštovej schránke v sídle našej agentúry začiatkom apríla 2015. V liste sme našli okrem formulára aj odpovednú obálku, v ktorej treba vyplnený formulár do 15. mája 2015 poslať na P.O. Box, ktorý sa nachádza v Hamburgu,“ vysvetľuje podnikateľ Daniel Lambert, ktorý na problém upozornil denník Pravda.

Lambert tvrdí, že jeho agentúra sa už viackrát stretla s podobnými registrami obchodu a inými podobnými databázami aj v minulosti. Už vtedy podľa neho používali predajcovia registrácií v týchto komerčných zoznamoch pre dôveryhodnosť štátny znak a názvy, ktoré podozrivo pripomínali Obchodný register.

„Táto ponuka z European Business Number sa snaží budiť dojem svojou hlavičkou, že ide o oficiálnu inštitúciu Európskej únie. Pri študovaní textu v anglickom jazyku čitateľ pochopí, že nejde o prideľovanie žiadneho európskeho obchodného čísla, ktoré by napomáhalo obchodným aktivitám v Európskej únii, ale o zaradenie do akejsi bezvýznamnej komerčnej databázy portálu, za ktorú si jej prevádzkovateľ účtuje poplatok 677 eur ročne,“ uviedol Lambert.

„Šmejdi používajú čoraz sofistikovanejšie metódy,“ hovorí Jana Dlhopolčeková, vedúca odboru ochrany spotrebiteľa zo Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorá k príkladu zo zahraničia pridáva časté prípady, ktoré sa dejú na Slovensku. Má ísť o rôzne prednášky, kde vám po prezentácii ponúkajú tovar.

„Po sprísnení zákona musí organizátor dvadsať dní pred predajnou akciou Slovenskej obchodnej inšpekcii túto akciu nahlásiť. Prednáška však nie je predajnou akciou. Oni spravia prednášku a ponúkajú na nej nejaký produkt s tým, že ten produkt si môžete objednať až na šestnásty deň. Ak však nedôjde k uzatvoreniu zmluvy do pätnásteho, ale až na šestnásty deň, už to nie je predajná akcia,“ vysvetľuje Dlhopolčeková.

„V takom prípade klient nemôže bez udania dôvodu napríklad odstúpiť od zmluvy,“ dodáva.

Rezort spravodlivosti prípad podnikateľa vidí jasne. Považuje ho za nekalú súťaž a nebezpečenstvo zámeny.

„Vyvolanie nebezpečenstva zámeny okrem prípadov podľa odseku 1 je aj konanie podnikateľa, ktoré spočíva v takej voľbe jeho obchodného mena alebo používania takého označenia podniku, ktoré je objektívne spôsobilé vyvolať u adresátov jeho obchodnej dokumentácie nebezpečenstvo zámeny podnikateľa s verejným registrom alebo inou evidenciou vedenou na základe zákona,“ konštatuje Alexandra Donevová, hovorkyňa Ministerstva spravodlivosti SR.

Inštitúcie, ktoré sa šmejdmi zaoberajú, považujú súčasné nastavenie zákona za dostatočné, čiže ho neplánujú meniť. Na šmejdov majú jeden zásadný recept. Týka sa aj podnikateľa, ktorý dostal z Nemecka ponuku na zápis do registra. Najlepšie je podľa nich nereagovať. „Ak nemám záujem byť uvedený v takomto registri, tak nereagovať a neuhrádzať žiadne zálohové a iné finančné platby, „ konštatuje Ján Dutko, riaditeľ odboru živnostenského podnikania Ministerstva vnútra SR. Podobne sa vyjadrila aj vedúca odboru ochrany spotrebiteľa zo Slovenskej obchodnej inšpekcie.

„Pokiaľ firmy dostanú takúto ponuku zo zahraničia, najlepšie je nereagovať. Nie je povinnosťou podnikateľa byť v takomto registri, ktorý dostanú zo zahraničia,“ dodáva Dlhopolčeková.

Podnikatelia podľa nej nie sú povinní reagovať ani na žiadny iný podobný návrh. Ak ešte pred dvoma rokmi evidovala obchodná inšpekcia niečo cez 300 prípadov šmejdov, teraz to má byť oveľa menej. Z podozrenia inšpekcia momentálne preveruje dve firmy. Pretože prípady ešte nie sú uzatvorené, nechce ich medializovať.

Opatrenia proti šmejdom

  • Spotrebitelia môžu tovar po odstúpení od zmluvy vrátiť predávajúcemu až po tom, ako predávajúci vráti spotrebiteľovi zaplatenú cenu alebo preddavok za tovar alebo službu. Vyplýva to z novely zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji.
  • Zavedenie sankcií za používanie nekalých obchodných praktík.
  • Ak predávajúci napriek uloženému zákazu používa nekalé obchodné praktiky, po novom sa to posudzuje ako osobitne závažné porušenie povinností, za ktoré hrozí zrušenie živnosti.
  • Organizátor predajnej akcie je povinný oznámiť Slovenskej obchodnej inšpekcii, kde sa takáto akcia koná a mená predajcov. Ak akcia nie je v poriadku, kontrolór SOI ju môže zakázať.
  • SOI má právo zverejňovať firmy, ktoré majú nekalé praktiky.

© Autorské práva vyhradené

25 debata chyba