V prípade schválenia reštrukturalizačného plánu im ho ešte do 15 dní musí definitívne potvrdiť nezávislý súd. Aliancia Fair–play upozorňuje, že súčasný riaditeľ Váhostavu Marián Moravčík zastupoval v minulosti schránkovú firmu, ktorej stavebný gigant dlhuje peniaze.
Riaditeľ stavebnej firmy ešte pred piatimi rokmi pracoval pre spoločnosť Lomark. Z rozhodnutia Pamiatkového úradu tiež vyplýva, že Marián Moravčík ešte v roku 2007 pracoval pre firmu Tortuga, ktorú vlastní tá istá schránková firma ako firmu Lomark.
„Obe plné moci boli vrátené spoločnostiam po skončení obchodného prípadu pred niekoľkými rokmi, čím pre Mariána Moravčíka stratili platnosť,“ povedal hovorca Váhostavu Tomáš Halán.
Váhostav tak razantne odmieta akékoľvek spojenie s takzvanými schránkovými firmami cez osobu generálneho riaditeľa Mariána Moravčíka. Presne opačný názor má Aliancia Fair–play.
„Zverejnené prepojenia Moravčíka na firmu Lomark spochybňujú zoznam spriaznených firiem a tým aj zoznam podriadených pohľadávok – teda to, či tento schránkový veriteľ dostane rovnako ako ostatní, či menej,“ povedal Peter Kunder, analytik Aliancie Fair–play.
Spriaznené firmy musia totiž dostať menej peňazí ako ostatní veritelia s nezaplatenými faktúrami. Zákon takto viac postihuje majiteľov firiem za to, že nechali manažment zlými ekonomickými rozhodnutiami doviesť podnik až do reštrukturalizácie.
„Ako sa s tým vysporiada schôdza veriteľov a hlavne neskôr súd, bude dôležitým signálom o tom, či zákon na Slovensku v konečnom dôsledku ochraňuje viac obete, či bohatých podnikateľov,“ dodal Kunder.
„Alianciou Fair–play zverejnené generálne plnomocenstvo spred 5 rokov nie je podľa zákona dôkazom o prepojenosti generálneho riaditeľa Mariána Moravčíka,“ reagoval hovorca Váhostavu Tomáš Halán.
Moravčík pracoval na základe živnosti okrem iného aj pre advokátsku kanceláriu Futej&Partners a pre klientov tejto kancelárie vybavoval jednotlivé obchodné prípady.
„Splnomocnenie bolo vystavené pred piatimi rokmi za účelom zastupovania slovenského právnického subjektu pri kúpe, respektíve predaji nehnuteľnosti na území Slovenska, ktorá bola vo vlastníctve spoločnosti Lomark,“ pokračoval Halán.
Obdobnú plnú moc mal Moravčík aj od spoločnosti Tortuga, ktorú zastupoval v konaní pred Pamiatkovým úradom SR.
Konečné rozhodnutie o tom, či firma Lomark bola, alebo nebola spriazneným veriteľom, môže byť na nezávislom súde. Ten má v prípade porušenia zákona právo celú reštrukturalizáciu neschváliť, čo by podľa súčasného vedenia Váhostavu znamenalo bankrot stavebnej spoločnosti spojený s prepúšťaním 1 500 zamestnancov.
O peniaze by v prípade krachu stavebnej firmy mohli prísť aj živnostníci a majitelia malých stavebných firiem. Štát sa totiž podpisom memoranda zaviazal kupovať od veriteľov nezaplatené faktúry za polovicu ich hodnoty len v prípade reštrukturalizácie Váhostavu.
„Ponuka odkúpenia pohľadávok sa v zmysle schváleného memoranda vzťahuje výlučne na situáciu Váhostavu s poukazom na záchranu pracovných miest, riziko ohrozenia dostavania kľúčových infraštruktúrnych projektov a ohrozenie čerpania eurofondov,“ uviedla Alexandra Donevová, hovorkyňa ministerstva spravodlivosti. Pôvodne sa uvažovalo, že by takúto možnosť mali mať všetky firmy, ktoré prichádzajú o peniaze spustením reštrukturalizácií veľkých podnikov. Nakoniec sa tak nestane pre možné negatívne vplyvy na štátny rozpočet.
„Na všetky ostatné situácie sa však vzťahuje právo nezabezpečených veriteľov domáhať sa plného uspokojenia svojich pohľadávok aj po skončení reštrukturalizácie z budúcich ziskov ozdravenej spoločnosti,“ dodala Donevová.
Ozdravená spoločnosť je totiž z budúcich ziskov povinná vrátiť veriteľom až sto percent hodnoty nezaplatených faktúr. „Donútiť spoločnosť vyplácať niečo z jej budúcich ziskov je iluzórnym behom na dlhé trate. Podnik má totiž veľa možností, ako si legálnou cestou optimalizovať svoje zisky na nulu. Veritelia sa tak vyplatenia plnej výšky pohľadávok vo väčšine prípadov zrejme nedočkajú,“ upozornil právnik Radovan Pala, partner v advokátskej spoločnosti TaylorWessing.