Súčasťou balíčka sú aj dotácie na zatepľovanie rodinných domov (viac v článku Domácnosti dostanú na zatepľovanie).
Ako premiér doplnil, vláda má tiež záujem podporiť cestovný ruch. „Chceme, aby ľudia trávili dovolenku v slovenských destináciách. Budú tam opatrenia, kde bude cítiť, že tam je priestor pre podnikateľské prostredie,“ naznačil.
Ďalej premiér zopakoval, že kabinet pod jeho vedením mieni ďalej rýchlym tempom zvyšovať minimálnu mzdu. Po tohtoročnom rekordnom zvýšení z 352 na 380 eur by už od budúceho januára mohla dokonca dosiahnuť úroveň 400 eur. Chápe, že tento zámer sa zrejme opäť stretne s nesúhlasom zamestnávateľov. Podľa neho sú však aj takí, ktorí so zvyšovaním mzdového minima problém nemajú.
„Pochybujem, že by ľudia z veľkých firiem zamestnávali za minimálnu mzdu 380 eur,“ obrátil sa k niektorým ich prítomným predstaviteľom. Poznamenal, že už skôr v tejto veci oslovil viacerých podnikateľov, pričom oni mu potvrdili, že zdvihnúť najnižšiu mzdu o 20 eur pre nich nemôže byť problém. Najmä s prihliadnutím na súbežné zníženie odvodovej záťaže, ktoré sa len tohto roku dotklo 600–tisíc zamestnancov.
Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti je vládny zámer dotovať zatepľovanie rodinných domov pozitívny. „Bol by to dobrý program. Ekologický, znižujúci závislosť domácností od energií. Zároveň, keďže zatepľovanie je pomerne náročná pracovná činnosť, by mnohým nezamestnaným priniesol pracovné príležitosti,“ hovorí Páleník.
Za dobrú cestu považuje aj ďalšie zvýšenie minimálnej mzdy. Cestovnému ruchu, ako pokračuje, však už teraz štedro pomáhajú eurofondy. „Tá pomoc však akoby niekde zlyhávala. Možno na korupcii, možno na zlých projektoch,“ mieni.
V opatreniach, ktoré by mali pomôcť zamestnanosti, by privítal aj záruky lepšej vymožiteľnosti práva a prísne kontroly „nútených“ živnostníkov.
Fico znovu spomenul aj ambíciu vlády výraznejšie, dokonca až dvojciferne, znížiť cenu plynu domácnostiam. „Vidíme to stále realisticky,“ vyhlásil. Formou vratiek by tak v roku 2016 mohli byť ľuďom kompenzované výdavky za plyn spotrebovaný v tomto roku. Ako však podčiarkol, tento program sa bude týkať len bežných domácností s limitnou rozlohou užívaného bytu a budú z neho vylúčení „bazenári“, teda osoby, ktoré plyn využívajú na vyhrievanie nadštandardných domov.
Spresnil, že štát ako vlastník „matky“ SPP má v súčasnosti rozhodujúce slovo v cenovej politike plynu pre domácnosti. „Prvý pokles cien, asi o 1,4 percenta, nastal už v januári,“ pripomenul. Podľa neho aj nezávislý Úrad pre reguláciu sieťových odvetví uvažuje so znížením ceny zhruba o sedem percent, keďže cena komodity išla dolu aj na svetových trhoch. „A ďalšie rezervy máme v matke,“ dodal a vyčíslil, že výška budúcoročnej vratky by mohla dosiahnuť až 10 percent sumy plynu spotrebovaného domácnosťou v tomto roku.
Opatrenie bude mať podľa neho nulový dosah na štátny rozpočet. Podľa sociologičky Slovenskej akadémie vied Moniky Čambálikovej síce vláde, ktorá takéto balíčky predkladá, nemožno uprieť snahu aspoň trochu zlepšiť sociálne postavenie cieľových skupín, na ktorých sú zamerané.
„Zatiaľ o nových opatreniach mnoho nevieme, ale opäť sa to zdá byť akási nesystémová zmeska. Čo však nemá nič spoločné s politikou očakávanou od sociálnodemokratickej vlády. S koncepčnými, logickými a vzájomne previazanými prvkami, ktoré by napríklad pre štát zabezpečili trvalo udržateľný dôchodkový či zdravotný systém, a tým aj jeho obyvateľom skutočne zaručili sľubované istoty,“ hodnotí Čambáliková.
Premiér Fico, naopak, tvrdí, že spoločným motívom opatrení je podpora mladých rodín a zamestnanosti.