“Európska centrálna banka vydala stanovisko, že bankový odvod sa nedá použiť na iný účel ako na riešenie systémových, budúcich zlyhaní bánk,“ povedal. Strana Slovenskej občianskej koalície (SKOK), ktorej členom je poslanec Kollár, preto vyzýva vládu, aby okamžite stiahla návrh z parlamentu a prepracovala ho.
Na Slovensku existujú, ako priblížil Kollár, dva odvody. “Prvý, to bol ten mimoriadny jednorazový, ktorý bol zavedený ešte v roku 2011, chcem podotknúť, že tento odvod je už vypnutý. Peniaze boli použité na zvýšenie základného imania Eximbanky,“ podotkol. Potom podľa poslanca existuje riadny odvod, ktorý sa opakuje a legislatíva ho nazýva osobitný. “Zatiaľ, čo jednorazový môžete použiť teoreticky na akýkoľvek účel, výťažok z osobitného odvodu bánk, a na tom je postavené celé riešenie vlády Roberta Fica v kauze Váhostav, nemôže byť použitý na nič iné ako na riešenie budúcich zlyhaní bánk,“ zopakoval Kollár.
Stanovisko vydala Európska centrálna banka k bankovému odvodu v júli 2012, pričom Ministerstvo financií SR požiadalo o stanovisko 12. júna 2012. “Pýtam sa preto ministra financií Petra Kažimíra, či požiadal v tomto prípade o stanovisko Európsku centrálnu banku. Ak požiadal, aké to stanovisko je, pretože v tejto správe, o ktorej hovorím, sa uvádza, že len na účely budúcich zlyhaní bánk na Slovensku,“ uzavrel Kollár.
Ako však uviedlo Ministerstvo financií SR, vzhľadom na to, že vládny návrh zákona upravujúci Obchodný zákonník a ďalšie zákony bol predložený v skrátenom legislatívnom konaní, nebolo možné zaslať návrh zákona na konzultáciu s Európskou centrálnou bankou v primeranom štádiu legislatívneho procesu. Ďalší postup s bankou skonzultujú. „Európska centrálna banka k tejto navrhovanej právnej úprave nezaujala stanovisko a k dnešnému dňu si ani nevyžiadala konzultáciu,“ dopĺňa tlačový odbor rezortu financií v stanovisku.
Premiér Robert Fico v stredu po rokovaní ministrov so spoločnosťou Váhostav a jej veriteľmi informoval o definitívnom riešení situácie Váhostavu a o legislatívnych zmenách. “Ideme novelizovať príslušné zákony, ktoré upravujú Obchodný zákonník a ďalšie zákony tak, aby ak je miera uspokojenia veriteľa v reštrukturalizácii nižšia ako 50 percent po skončení reštrukturalizačného plánu, bude zostatok do výšky 50 percent dlžnej sumy považovaný za právoplatnú pohľadávku," priblížil Fico s tým, že časť dlhu nad 50 percent bude predstavovať majetkové právo, ktoré si bude môcť veriteľ uplatňovať zo zisku a iných príjmov spoločnosti. Na tento prípad sa nevzťahuje žiadna premlčacia doba. Premiér zároveň informoval, že veritelia budú môcť za svoje pohľadávky dostať aj akcie Váhostavu – spoločnosť sa rozhodla takto sprístupniť 49 % svojich akcií.