“Odkiaľ sa teda reálne zoberie 40 miliónov eur, ktoré majú slúžiť na navýšenie základného imania Slovenskej záručnej a rozvojovej banky? Ak minister financií SR Peter Kažimír tvrdí, že to nie sú oficiálne finančné zdroje verejných financií, ak tvrdí, že na to nedoplatí verejný rozpočet, banky. Premiér hovorí, že na to nedoplatia občania, tak sa teda pýtam, 40 miliónov eur spadne z neba?,“ uviedol v pléne.
Ako nedávno priblížil šéf rezortu financií Peter Kažimír, peniaze sa použijú na odkúpenie pohľadávok nezabezpečených veriteľov. “Na zvýšenie základného imania chceme použiť peniaze, ktoré sú zhromažďované na základe zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. Dnes ten stav v štátnych finančných aktívach je vyše pol miliardy eur," spresnil minister.
Oficiálny údaj o počte klientov bánk podľa Kollára neexistuje a nedisponuje ním ani Slovenská banková asociácia. “Je to dané aj tým, že banky ho spravidla nezverejňujú, banky zverejňujú len údaj o počte účtov a tým, že niektorý občan má viac účtov v bankách, takže k tomu číslu je ťažké sa dopátrať,“ konštatoval. Podľa Kollára však kvalifikované odhady hovoria, že asi 3,5 milióna Slovákov má v súčasnosti jeden a viac účtov.
Vládne opatrenie spôsobí podľa poslanca to, že banky budú znižovať úrokové sadzby na vklady a zvyšovať úrokové sadzby na úvery a poplatky. “Minister Kažimír hovorí, že nič veľké sa nedeje, že banky len o jeden kvartál budú platiť dlhšie na účet štátnych finančných aktív, ale banky si tieto peniaze vytiahnu od 3,5 milióna občanov, ktorí majú účet v bankách,“ upozornil Kollár. Poslanec zároveň vyčíta vládnemu opatreniu aj fakt, že finančné prostriedky, ktoré sa majú použiť na odkúpenie pohľadávok, sú účelovo viazané na krytie nákladov na budúce systémové zlyhanie bánk.
Nevyhnutnými podmienkami záchrany Váhostavu štátom je podľa plánu, ktorý navrhuje poslanec Kollár, záložné právo štátu na akcie spomínanej firmy. Štát získa záložné právo na všetky akcie Váhostavu, za špeciálne stanovenú cenu. Záložné právo na akcie štát môže, ale nemusí využiť, v závislosti od výsledku, a tak by sa vyhol prípadnému záväzku dlžníka. Kollár tiež navrhuje záložné právo na akcie firiem „nad Váhostavom“. Štát zaujme miesto záložného veriteľa na majetok všetkých spoločností a schránok „nad Váhostavom“ v prípade, ak sa tento majetok nachádza na území SR a vzťahuje sa naň slovenská jurisdikcia. Podmienkou záchrany je aj ručenie osobným majetkom majiteľov Váhostavu či odkrytie všetkých vlastníckych štruktúr.