Zatiaľ nie je známe, že by sa niekomu niečo prihodilo. Ak sa mäso kontaminované salmonelou tepelne dostatočne upraví, mikroorganizmy hynú. Salmonela je však podľa Jozefa Bíreša, šéfa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, nebezpečná preto, lebo pri príprave napríklad zeleninových šalátov či iného jedla môžu kuchári použiť nástroje, ktorými opracúvali mäso. Pri veľkej dávke šťastia sa nikomu nemusí nič stať, ale aj môže, a preto sa poľské rezne museli stiahnuť zo všetkých podnikov verejného stravovania.
Otázkou je, prečo sa na Slovensku nepodarilo zastaviť celú dodávku okamžite. To, že je poľská kuracina nebezpečná pre ľudí, zistili českí veterinári vo štvrtok minulý týždeň. Nasledujúci deň české média informovali o tom, že sa rezne sťahujú z predajní v troch českých mestách a obciach. Český potravinový dozor mal podľa piatkových informácií českých serverov varovať všetky členské krajiny EÚ o nebezpečnom mäse. Slovenská veterinárna správa sa však k nim oficiálne dostala až v piatok odpoludnia.
Zásah slovenských potravinových inšpektorov prišiel takpovediac na predvíkendový "fajront“. A výsledok? Z 1 200 kilogramov sa vyexpedovalo 370 kg rezňov do 26 reštaurácií a jedální materských a základných škôl.
Spoločnosť Sniežik ponechala všetku komunikáciu s verejnosťou na štátny potravinový dozor. Firma, ktorá sa chváli, že patrí k lídrom slovenského trhu a garancia kvality je súčasťou jej firemnej kultúry, sa na svojom webe obmedzila iba na konštatovanie, že "kuracie mäso bez kosti a kože bolo zablokované na sklade“. Na otázky, ktoré jej poslala redakcia Pravdy, firma neodpovedala.
Okrem iného sme sa pýtali, prečo slovenská spoločnosť nakupuje mäso od zahraničných dodávateľov. Interesantné by bolo tiež vedieť, prečo sa reštaurácie, ale najmä školské jedálne sústreďujú na kúpu nie čerstvého, ale hlbokomrazeného mäsa.
Vysvetlenie je pomerne jednoduché. "Mrazené mäso, najmä keď sa kupuje pri likvidácii zásob veľkých distribútorov, býva spravidla lacnejšie ako čerstvé,“ povedal riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár. Takéto mäso už býva poznačené časom, jeho kvalita rapídne klesá. Aj preto predškolské stravovacie zariadenie boli upozornené, aby nakupovali čerstvé mäso. Zdá sa však, že stále víťazí ekonomika, alebo presnejšie snaha zarobiť na každej porcii.
"Myslím si, že rodičia by sa mali častejšie pýtať, z akého mäsa pripravujú obedy školské jedálne,“ povedal profesor Jozef Bíreš. Rovnako ľudia by sa mali po prvom apríli z jedálnych lístkov dozvedieť, či kuracina, bravčovina, alebo ktorékoľvek iné mäso pochádza zo Slovenska, alebo je z dovozu.
"Ak personál odmietne poskytnúť tieto informácie, je to dôvod na to, aby sa občania sťažovali na Úrade verejného zdravotníctva,“ pripomenul Jozef Bíreš.