Vláda sa rozhodla predať svojich 49 percent akcií v spoločnosti, čo znamená 42 234 153 kusov akcií. Ak by štát dostal za akcie predpokladanú miliardu eur, jedna akcia by stála 23 eur. Pre bežného človeka bude k dispozícii desať percent z predávaného podielu akcií, t. j. 4,2 milióna akcií.
Fond národného majetku v dokumente, ktorý predložil vláde, konštatuje, že za istých podmienok by ešte ponuku mohli navýšiť. Podľa odborníkov na akciách bežný človek zarobiť môže, ale aj nemusí. Všetko bude závisieť od nastavenia.
V súčasnosti na Slovensku platí, že ak akcionár nemá viac ako päť percent akcií, nemôže zvolať valné zhromaždenie spoločnosti. Na valnom zhromaždení sa schvaľuje, či sa dividendy vyplatia, alebo aj nie. Ak valné zhromaždenie schváli, že sa dividendy nevyplatia, malý akcionár na dividendách nezarobí.
„Nie je väčšieho blázna, ako je malý akcionár. Nemôže prakticky nič. Keď má malý akcionár podozrenie, že manažér ulieva peniaze, vymožiteľnosť práva je u nás slabá,“ hovorí ekonóm SAV Vladimír Baláž.
„V takomto prípade však malý akcionár má vždy právomoc obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní,“ dodáva analytik J&T banky Stanislav Pánis.
Okrem toho, že valné zhromaždenie určuje, či sa vôbec dividendy budú vyplácať, určuje aj to, koľko percent z dividend sa bude vyplácať. Spoločnosti nezvyknú vyplácať dividendy, ak sú v strate alebo chcú investovať.
Telekom vlani dosiahol zisk 43,6 mil. eur a na dividendy išlo 16,4 milióna eur, čo bolo ani nie 0,19 eura na akciu. Na druhej strane nerozdelený zisk z minulých rokov bol 187,6 mil. eur.
Pri investíciách do akcií však všeobecne platí, že akcionár môže zarobiť aj viac, ako pri akejkoľvek inej investícii. V súčasnosti sú totiž úrokové sadzby v bankách na veľmi nízkej úrovni, výnosy sú vyššie len pri rizikovejších investíciách, do ktorých sa bežný človek nezvykne púšťať.
To, koľko akcionár na dividendách získa, bude závisieť aj od toho, v akej hodnote akcie budú. „Z dlhodobého pozorovania môžem skonštatovať, že investície do akcií spoločností sú výnosnejšie, ale aj rizikovejšie, ako investície do štátnych dlhopisov alebo úložky v bankách,“ potvrdzuje šéf Burzy cenných papierov v Bratislave Peter Kubrický.
„Pri Slovak Telekome bolo štandardné správanie také, že spoločnosť dividendy vyplácala v rôznych výškach,“ dodáva Kubrický.
Malý akcionár svoje akcie však môže aj predať a zarobiť na raste hodnoty akcií. Pri kúpe akcií Slovak Telekomu ponúka vláda tým, ktorí včasne zareagujú, zľavu piatich percent. Na valnom zhromaždení sa môže zúčastniť aj malý akcionár, keďže sa však akcie budú ponúkať aj na burze v Londýne, môže sa potom stať, že valné zhromaždenie, ktoré býva raz ročne, nemusí byť na Slovensku.
Na kúpu akcií Slovak Telekomu pritom aj pre bežného človeka, a teda fyzickú osobu stačí, ak bude staršia ako 18 rokov a vytvorí si v banke obchodný účet. „Ak sa každý človek – fyzická osoba – rozhodne pre kúpu akcií Slovak Telekomu, bude potrebné, aby navštívil určených členov burzy, čiže banky, nakoľko na burze sa štandardne obchoduje len prostredníctvom členov. Dá sa predpokladať, že na tento účel bude určený člen, možno niekoľko členov, ktorí prostredníctvom širokej siete pobočiek budú môcť pokryť záujem čo najširšieho okruhu obyvateľstva,“ hovorí Peter Kubrický.
„Len čo má takýto účet otvorený, môže začať obchodovať na akciových trhoch. Je samozrejme nutné, aby vybraný subjekt mal prístup na burzy, kde sa bude obchodovať Telekom. Otvorenie obchodné účtu (majetkového účtu) prináša možnosť obchodovania nielen jednej spoločnosti, ale obchodníci s cennými papiermi ponúkajú svojim klientom aj obchodovanie na mnohých svetových burzách,“ hovorí Peter Greguš z TRIM Broker.
Na druhej strane takýto účet môže znamenať náklady v podobe poplatkov, ktoré sa pohybujú na trhu od 0,4 percenta až do 1 percenta z objemu investície. Analytici pritom vylučujú, že by sa v súčasnosti mohlo stať to, čo pri kupónovej privatizácii, keď síce niektorí ľudia zbohatli, iní však nezarobili nič, alebo nestratili len 1 000 Kčs za kupónovú knižku, ale museli platiť aj poplatky za správu účtov s bezcennými akciami.
„Privatizáciu prostredníctvom IPO, teda verejnej ponuky akcií, možno považovať za najtransparentnejšiu formu predaja štátneho majetku. Hodnota firmy je totiž stanovená objektívne na základe trhového mechanizmu,“ hovorí Stanislav Pánis.
Vláda si od zisku z predaja akcií sľubuje fi nančné prostriedky, ktoré by ministerstvo fi nancií chcelo využiť na zníženie dlhu. O presnom určení, kam získané financie pôjdu, má rozhodnúť vláda.
V týchto dňoch Ministerstvo financií SR zverejnilo ďalšie návrhy zákonov na podporu investovania a obchodovania na kapitálovom trhu. Navrhuje napríklad podporiť dlhodobé investičné sporenie obyvateľstva, ako aj zrušenie zdravotných odvodov z vyplácaných dividend z cenných papierov, ktoré sú obchodované na burze.