Vláda dá drobným živnostníkom dve možnosti. „Ak by sa niekto chcel dostať hneď k svojim peniazom, môže svoju pohľadávku za 50 percent z celkovej hodnoty predať Slovenskej záručnej a rozvojovej banke,“ povedal včera premiér Robert Fico. (Čítajte aj správu Fico navrhuje hranicu uspokojenia veriteľov zo 40 na 100 percent). Pôvodne vláda navrhovala úroveň 40 percent, ale napokon hodnotu navýšila. Štátna banka peniaze na vyplácanie drobných veriteľov získa z bankového odvodu. Druhou možnosťou je, že živnostníci zoberú 15 percent a zvyšok pohľadávok si budú vymáhať z budúcich ziskov dotknutej firmy. Dlh tak podľa Fica nebude premlčaný.
Čiastočné riziko pre verejné financie
Záchrana drobných živnostníkov môže byť čiastočne rizikom pre slovenské verejné financie. Štát totiž zatiaľ nemá presne zanalyzované, koľko miliónov eur bude stáť nakupovanie pohľadávok drobných živnostníkov a firiem. O desiatky miliónov eur za rok môže Slovensko začať prichádzať v prípade, ak firmy ani po skončení reštrukturalizácie nebudú schopné vyplatiť aspoň 50 percent svojich dlhov a zbankrotujú. V takom prípade si síce štát môže svoju pohľadávku kapitalizovať, ale je otázne, akú hodnotu by mali akcie skrachovanej firmy. Len v minulom roku na Slovensku súd povolil okolo 90 reštrukturalizácií za stovky miliónov eur. Ocitli sa v nich prevažne stavebné firmy, ale napríklad aj výrobca minerálnych vôd.
Ďalšia zmena: DPH až po vyplatených faktúrach
V snahe pomôcť malým podnikateľom zavádza vláda od začiatku roku 2016 aj ďalšiu zmenu. Firmy s obratom do 75-tisíc eur za rok budú môcť v prípade záujmu odviesť štátu daň z pridanej hodnoty (DPH) až po tom, čo im na účet prídu reálne peniaze za vystavené faktúry. Dnes musia firmy zaplatiť štátu DPH aj v prípade nepreplatených faktúr. „Na základe skúseností v zahraničí by nami navrhovaný model nemal predstavovať riziko pre verejné financie a dotkne sa približne 126-tisíc firiem,“ povedal minister financií Peter Kažimír. Takéto opatrenie v praxi pomôže hlavne malým živnostníkom pracujúcim na stavbách v prípade, ak sú platcami DPH. Menšie stavebné firmy prekročia štátom stanovený obrat už po postavení jedného domu.
„Nebránime sa diskusii o navýšení obratu napríklad na 100-tisíc eur. Vtedy by sa už toto opatrenie dotýkalo až 140-tisíc firiem. No sme len na začiatku a potrebujeme aj na základe praxe vyhodnotiť dopad na verejné financie,“ pokračoval Kažimír.
Pre drobných dodávateľov je štátna ponuka výhodná
Vládou schválené zmeny v reštrukturalizácií prišli po problémoch firmy Váhostav. Váhostav podľa súčasného vedenia, žiaľ, nemá peniaze na vyplatenie všetkých dlhov. "Táto firma za posledné tri roky vyrobila stratu takmer 30 miliónov eur,“ povedal Marián Moravčík, generálny riaditeľ spoločnosti Váhostav. Po započítaní všetkých štátnych zákaziek dokáže firma v najbližších piatich rokoch zarobiť 44 miliónov eur. Všetky tieto peniaze pôjdu na vyplatenie dlhov. Kým súkromné banky majú získať sto percent svojich pohľadávok, čo predstavuje sumu 28,3 milióna eur, malí podnikatelia dostanú len 15 percent, čo je suma okolo 15,7 milióna eur. Zvyšných 85 percent živnostníci skôr uvidia len v prípade vyšších ziskov Váhostavu alebo po uplynutí štyroch rokov.
Pre drobných dodávateľov tak bude výhodné využiť štátnu ponuku na odkúpenie dlhov voči Váhostavu. Slovenská záručná a rozvojová banka bude veriteľom vyplácať okamžite 50 percent z hodnoty pohľadávok. Takto nastavený systém bude oproti súčasnej praxi výhodný aj v prípade iných reštrukturalizácií. "Priemerné uspokojenie nezabezpečených veriteľov sa pohybuje na úrovni 30 percent,“ priblížila hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová.
Zmena pravdepodobne Váhostavu neublíži
Firmy v reštrukturalizácii sa po novom nebudú môcť zúčastňovať na verejnom obstarávaní. Táto vládou schválená zmena pravdepodobne neublíži spoločnosti Váhostav. Dohodnutý reštrukturalizačný plán totiž musí do 15 dní schváliť nezávislý súd. Ak tak urobí, spoločnosť sa už automaticky nenachádza v reštrukturalizácii. Veritelia Váhostavu majú schvaľovať reštrukturalizačný plán 30. apríla 2015. Ak všetko pôjde podľa plánu, stavebná spoločnosť nebude v reštrukturalizácii najneskôr 15. mája 2015. Po tomto dátume sa už bude môcť zúčastňovať na všetkých tendroch na dostavbu diaľnic vyhlasovaných Národnou diaľničnou spoločnosťou. Očakáva sa napríklad tender na ďalšiu časť kysuckej diaľnice.
Novela zavádza zákaz vracania vkladov majiteľom
Jednou zo zmien má byť napríklad zákaz vracania vkladov majiteľom. "Právna úprava má za cieľ stanoviť jasné pravidlá pre poskytovanie pôžičiek a úverov firmám, ktorým hrozí úpadok. Ich majitelia majú hroziaci úpadok riešiť najmä zvýšením základného imania a nie tým, že prostredníctvom reálnych či fiktívnych pôžičiek si pripravujú svoju pozíciu na ovládnutie procesu konkurzu či reštrukturalizácie na úkor skutočných veriteľov,“ píše sa v novele Obchodného zákonníka.
Zavádzajú sa prísne postihy
Pre lepšie odhaľovanie podvodníkov vzniká register diskvalifikácií a zavádzajú sa prísne postihy. V stave, keď má firma nedostatok kapitálu, bude zakázané, aby si spoločníci vyplácali zisk či uprednostňovali uspokojenie svojich pohľadávok a svojich veriteľov nechávali bez zaplatených faktúr. "Pred vyplatením zisku bude štatutár povinný preveriť vždy aj to, či v dôsledku jeho vyplatenia majiteľom firmy nebude ohrozené zaplatenie faktúr veriteľom,“ píše sa ďalej v zákone. Do procesu reštrukturalizácie bude môcť vstúpiť len spoločnosť, ktorá vedie riadne účtovníctvo a okrem toho bude musieť pravdivo opísať všetky obchody, ktoré pred reštrukturalizáciou firmu poškodili.
Zamestnanci môžu jednoduchšie vyhlásiť konkurz
V budúcnosti už tiež nebude také jednoduché popierať pohľadávky dodávateľov. "Tento proces bude viac pod súdnou kontrolou a súd bude môcť veľmi rýchlo napraviť prípadné pochybenie správcu pri popieraní pohľadávok veriteľov,“ uvádza sa v zákone. Zlepšuje sa aj postavenie zamestnancov, ktorí budú môcť jednoduchšie vyhlásiť konkurz po tom, čo ich zamestnávateľ jednoducho odíde zo Slovenska a ich nechá bez výplat. Takéto prípady sú bežné hlavne v prípade zahraničných firiem podnikajúcich v textilnom priemysle.