O výstavbe ropovodu sa pritom hovorí už zhruba jedenásť rokov. "Ropovod Bratislava – Schwechat zohráva dôležitú úlohu. Netreba pritom zabúdať na otázky životného prostredia, ktoré súvisia s týmto ropovodom, čo si vyžaduje určitý čas. Dúfame však, že sa teraz situácia v tomto projekte zrýchli,“ povedal na spoločnej tlačovej besede Mitterlehner.
V súčasnosti sa vedú diskusie o trase ropovodu na slovenskej strane. Aktivisti bojujúci proti výstavbe ropovodu vyzvali kompetentných, aby zverejnili definitívnu trasu ropovodu. V hre je totiž aj výstavba ropovodu priamo cez mesto Bratislava. Projekt ropovodu je spoločným projektom slovenského Transpetrolu a rakúskej OMV. Za účelom tohto projektu spoločnosti zriadili konzorcium Bratislava – Schwechat Pipeline (BSP), ktoré má na starosti prípravu projektu.
V pôvodnej verzii z roku 2008 mal ropovod smerovať cez územie Žitného ostrova. Neskôr spomínaná spoločnosť vypracovala návrh 10 trás v takzvanom karpatskom alebo mestskom koridore. Mestský koridor má viesť cez Bratislavu, karpatský má smerovať cez Karpaty do rakúskej obce Marchegg. Modely vedené cez Karpaty, ktoré sú pre aktivistov prijateľnejšie, sú však podľa Transpetrolu finančne nákladnejšie. Transpetrol mal začať s výstavbou ropovodu na jeseň roku 2004. Ropovod by mal stáť 75 až 140 miliónov eur.