Slovensko by mohlo úrodu zo strukovín využiť aj na posilnenie svojej bielkovinovej sebestačnosti. Pre Pravdu to povedal Ján Baršváry zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
S pestovaním šošovice v rámci povinného 5–percentného ozelenenia svojho chotára ráta aj farmár Robert Kovács z Hronoviec. Okrem šošovice pestuje Kovács aj konzervárenský hrášok. „Kým na hrášok mám stabilného odberateľa konzerváreň vo Vinici, predať šošovicu na Slovensku napriek tomu, že ju pestujú už len vari piati farmári, je umenie,“ sťažoval sa Kovács. Príčinou sú nepochopiteľné obchodné vzťahy.
„Naši obchodníci najradšej nakupujú šošovicu, ktorú po dlhodobom skladovaní predávajú za lacný peniaz v Nemecku tamojšie štátne hmotné rezervy. Keď ju zabalia teraz na jar, ľudia si myslia, že ide o minuloročnú úrodu. Chyba lávky, ide o dobre odležanú šošovicu. Alebo si dovezú strukoviny z Číny. Výsledkom je rozpad malých slovenských baliarní a útek pestovateľov od pestovania šošovice,“ hovorí farmár Kovács.
Za vrchol nespravodlivosti a neetického správania voči domácim pestovateľom Kovács považuje fakt, že aj Správa štátnych hmotných rezerv SR nakupuje šošovicu z Kanady. Namiesto toho, aby štátom financovaná inštitúcia podporila domácich pestovateľov, posiela peniaze Kanaďanom. Kovácsovi potom nezostáva nič iné, len šošovicu vyviezť. Trh pre ňu našiel v Maďarsku.