Zmena, ktorou v poslednom štvrťstoročí prechádzala vidiecka krajina i samo stravovanie ľudí, zostávala dlho nepovšimnutá. Lekári aj odborníci na poľnohospodárstvo sa zhodujú, že pôda podobne ako ľudský organizmus majú jednu spoločnú vlastnosť: dlho odolávajú tlaku nepriaznivých činiteľov, ale náhle pružina odolnosti praskne. Tú chvíľu teraz zažíva pôda aj ľudia, ktorí minimalizovali spotrebu strukovín.
Podstatu strukovinovej nedostatočnosti vtipne pomenoval Tibor Roháčik, riaditeľ pre šľachtenie v spoločnosti Selekt Bučany: "Nemá ich kto jesť, tak ich ani nik nepestuje.“ Vedec nemal pritom na mysli len výživu ľudí, ale aj zvierat. Hrach by mal napríklad v našich podmienkach nahrádzať do istej miery sóju, a to tak v stravovaní ľudí, ako aj pri kŕmení zvierat. Pravda, sú tu aj iné strukoviny, ktoré spestrujú tak výživu, ako aj pohľad do krajiny. Tá bola ich pričinením farebnejšia ako dnes. Spomeňme si na pelušku, viku s krásnymi modrasto-fialovými kvietkami. Keď ich dostali kravy do válova, dávali viac mlieka a prospievali aj pôde. Ozdravovali ju a obohacovali o dusík.
Kto zo súčasníkov je pravidelne bôb a cícer? Tieto plodiny takmer upadli do zabudnutia a najmä mladí ľudia ani nevedia, ako vyzerajú a chutia. Ako-tak sa je ešte hrach, fazuľa a šošovica. Celkove je však ročná spotreba všetkých strukovín na Slovensku nízka a pohybuje sa na úrovni okolo 1,5 až 1,6 kilogramu priemerne na jedného obyvateľa. Lekári pritom odporúčajú za optimálne rozmedzie spotreby medzi 2,1 až 3,2 kilogramu.
Známy odborník na výživu profesor Viliam Bada hovorí, že ľudia akoby sa hanbili jesť strukoviny. Príčinou je dobre známy úsmevno-smradľavý plynový efekt. Ibaže stránenie sa strukovín má aj svoj rub. Šošovica, hrach či fazuľa sú plnohodnotné rastlinné bielkoviny. "Zvlášť cenný je obsah solubilnej a nesolubilnej vlákniny, ktorá výrazne ovplyvňuje mobilitu čreva a je ľahkou pomôckou proti zápche. Teraz však ľudia namiesto toho, aby do svojho stravovania zaradili strukoviny, míňajú radšej peniaze na laxanciá – preháňadlá,“ nastavuje zrkadlo súčasníkovi profesor Bada.
Takmer úplné vyradenie strukovín z osevných postupov – vlani sa pestovali len na 0,4 percenta výmery ornej pôdy, teda na necelých štyroch tisíckach hektárov, má negatívne dôsledky. "Tým, že z osevu vypadli strukoviny a spolu s nimi poľná zelenina a krmoviny, sa narušila celá poľnohospodárska sústava,“ upozorňuje vedec Tibor Roháčik.
Spolu s výrazným drastickým obmedzením hnojenia sa v pôde znížil obsah fosforu a draslíka. Málokto si uvedomuje, že bude trvať najmenej 20 rokov, kým sa pôda z týchto nepriaznivých zásahov spamätá.
Roháčik za vzor správneho hospodárenia dáva Rakúsko. Táto krajina je sebestačná vo všetkých plodinách mierneho podnebného pásma a nedáva si na rozdiel od Slovenska aj zásluhou silnej samosprávy diktovať do toho, čo smie a nesmie pestovať. Jeden z posledných pestovateľov šošovice na Slovensku, farmár Robert Kovacs z Hronoviec dodáva, že úpadok pestovania strukovín na Slovensku súvisí aj s nezvládnutím predvstupových rokovaní.
"Nielenže sme sa nechali obabrať pri obilninách, keď nám znížili dotácie na ich pestovanie v dôsledku takmer o tonu znížených hektárových úrod oproti skutočnosti, ale nevyrokovali sme ani vyššie podpory pre strukoviny, ktoré dostávali západní farmári,“ poukázal na jeden z momentov, ktoré rozhodli o súčasnom úpadku pestovania strukovín na Slovensku.