Vláda chce predísť situácii, keď súkromné finančné domy dnes dostávajú späť každé požičané euro, kým malí podnikatelia sa majú v prípade pripravovanej reštrukturalizácie Váhostavu uspokojiť s vyplatením len 15 percent pohľadávok.
Na druhej strane spoločnosť Váhostav upozorňuje, že ak jej nebude umožnená reštrukturalizácia, hrozí prepustenie všetkých jej 1 500 zamestnancov. Banky totiž v prípade neuhradenia všetkých dlhov môžu spoločnosti posielať do konkurzov, kým reštrukturalizácia umožňuje ozdravenie a pokračovanie v činnosti.
K možnému prepúšťaniu ľudí pre zmeny v zákone o reštrukturalizácií zvolal Váhostav na utorok ráno tlačovú konferenciu (viac v článku Riaditeľ Váhostavu: Problémy môže prehĺbiť vyššie splatenie dlhov). Pred zrovnoprávnením veriteľov varujú aj banky.
Premiér trvá na zmenách
„Súhlasíme s názorom, že v prípade zrovnoprávnenia veriteľov reštrukturalizácia stratí zmysel a bude rásť počet konkurzov s dôsledkami v podobe zvyšovania nezamestnanosti či zhoršenia sociálnej situácie,“ povedala Zuzana Murcko, hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie.
Premiér Robert Fico však zmeny avizuje. „Zákon o reštrukturalizácii z dielne pravicovej vlády je nespravodlivý. Je to zákon, ktorý zvýhodňuje banky pred ostatnými veriteľmi. Významne poškodzuje malých subdodávateľov, ktorí sú uspokojovaní len zlomkom skutočnej hodnoty ich pohľadávky voči reštrukturalizovanej firme,“ povedal v pondelok Fico.
Podľa súčasnej právnej úpravy sa uskutočnilo viac ako 530 reštrukturalizácií. Len za prvé tri mesiace roku 2015 bolo v domácej ekonomike povolených 19 reštrukturalizácií a vyhlásených 98 konkurzov.
Vláda už v utorok predstaví verejnosti novelu zákona obsahujúcu právne riešenia problémových reštrukturalizácií. Následne už v stredu poobede bude o vládnych riešeniach rokovať slovenský parlament. Vtedy by tak malo byť už definitívne jasné, či vláda dokáže pomôcť aj drobným dodávateľom Váhostavu.
Keďže reštrukturalizácia Váhostavu prebehne až koncom apríla, jedným z možných riešení je práve zavedenie rovnako vysokého odškodnenia pre všetkých, bez ohľadu na to, či ide o banky, schránkové firmy, alebo malých dodávateľov.
„Zhoršenie postavenia bánk ako zabezpečených veriteľov pri reštrukturalizácii bude viesť k sťaženiu prístupu podnikov k bankovým úverom, lebo banky budú opatrnejšie pri ich poskytovaní. Z našej skúsenosti je všeobecne platné pravidlo v Európskej únii, že zabezpečený veriteľ má lepšie postavenie,“ reagovala Murcko.
Novinka by Váhostav zaťažila
Aj pre samotný Váhostav by mohlo byť likvidačné nevyplatenie všetkých dlhov súkromným bankám. Finančné domy totiž len zriedkakedy znovu požičajú peniaze firme, ktorá si v minulosti neuhradila všetky svoje dlhy. Ak aj požičajú, tak za oveľa vyšší úrok, čo by Váhostavu značne predražilo financovanie budúcich projektov. Konkrétne banky zatiaľ oficiálne situáciu nekomentujú.
„Rešpektujeme bankové tajomstvo, a preto sa z uvedeného dôvodu nebudeme vyjadrovať k podrobnostiam klienta, jeho finančnej situácii a zmluvnému vzťahu s ním,“ povedala Zuzana Eliášová, hovorkyňa ČSOB banky.
Práve táto banka je jedným z finančných domov, ktoré Váhostavu v minulosti požičali. Zlepšiť situáciu malých stavebníkov pracujúcich na diaľniciach plánuje aj ministerstvo dopravy.
„Národná diaľničná spoločnosť pri nových tendroch pripravuje takú zmluvnú úpravu, aby subdodávatelia mali garantované platby, ak odvedú svoju prácu. Rovnako sa pripravujú aj opatrenia, ktoré by garantovali plynulé pokračovanie výstavby v prípade kolapsu niektorého zo zmluvných partnerov Národnej diaľničnej spoločnosti,“ povedal hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.
O tejto možnosti zavedenia ochrany malých subdodávateľov v minulosti ako prvý informoval denník Pravda.