Hlavným tromfom slovenských výrobkov je čerstvosť. Práve táto vlastnosť potravín je rozhodujúca z hľadiska zdravej a kvalitnej výživy ľudí. Aj s týmto argumentom sa obrátili na slovenských spotrebiteľov farmári a mliekari združení v Mliečnom fonde s cieľom povzbudiť ľudí k cieľavedomej spotrebe domácich mliečnych produktov.
Pre slovenské mlieko a mliečne výrobky hovorí podľa mliekarov ešte jeden málo známy fakt: napriek všeobecne platnej európskej legislatíve je domáce potravinové zákonodarstvo ešte vždy prísnejšie pri posudzovaní kvality ako bruselské.
„Sú krajiny, ako napríklad Poľsko, ktoré uplatňujú len bruselskú legislatívu. Ale napríklad na Slovensku, podobne ako v Českej republike, sa pri výrobe a spracovaní mlieka musia dodržiavať aj niektoré národné ustanovenia. Tie sa okrem iného vzťahujú napríklad na bryndzu či iné mliečne výrobky,“ uviedla generálna riaditeľka Slovenského mliekarenského zväzu Jana Planková.
Slovenskí spotrebitelia majú istotu, že domáce mliekarenské výrobky sú dokonale kontrolované v celom procese výroby, počnúc farmami, pokračujúc mliekarňami, kde sa uplatňuje stály veterinárny dozor, až po predaj na pulte. Slovenský systém bezpečnosti výroby potravín bol vlani po druhý raz za sebou vyhodnotený ako najlepší v celej Európskej únii.
Pri predaji potravín, a mliečne výrobky nie sú výnimkou, sa však súťaží predovšetkým cenou. A práve tu majú domáci producenti obavu, že v priamej konfrontácii so západoeurópskymi či poľskými producentmi budú ťahať za kratší koniec. Napriek podporám, ktoré do mliečneho sektoru prichádzajú v novom plánovacom období, totiž trh s mliekom skresľujú skryté národné dotácie, ale napríklad aj nižšia DPH na mlieko či nižšie odvody alebo kurzy národných mien.
„Ak ľudia budú nakupovať slovenské mlieko a mliečne výrobky, celkom určite pomôžu nielen mliekarňam či mliečnym farmám, kde pracuje okolo desaťtisíc ľudí, ale aj celej krajine. Je to predsa dobytok, ktorý rozhoduje o tom, koľko polí a lúk sa na Slovensku obrába, pravidelne kosí. Mlieko teda rozhoduje aj o tom, či žijeme a budeme žiť v usporiadanej krajine,“ povedal Alexander Pastorek za prvovýrobcov mlieka.
Mlieko sa v akciách predáva už bežne za 49 centov a sú reťazce, ktoré ho ponúkajú aj za 40 centov. „Najpopulárnejšie polotučné mlieko slúži na pritiahnutie zákazníkov do obchodu,“ povedal šéf mliekarenského zväzu Stanislav Voskár. Akciové mlieko však nemusí byť slovenské, ale aj zo zahraničia. Ľudia by mali pozorne pozerať na obal a rozlišovať, aký produkt si vyberajú.
Obchodníci, ktorým mliekari vyčítajú, že využívajú rastúcu ponuku mlieka na znižovanie cien a pretláčanie zahraničných výrobkov na pulty, s kritikou nesúhlasia. „Predávame to, čo spotrebiteľ požaduje,“ reagoval Pavol Konštiak, prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu. A dodal, že maximálne podporujú slovenské výrobky, keď ich propagujú v letákoch i priamo na pultoch.
Všetky slová a predsavzatia vždy preverí čas. Za posledných päť rokov skončilo 200 slovenských fariem, sektor mlieka vyprodukoval stratu 300 miliónov eur. Na vidieku zostalo už len necelých 600 mliečnych hospodárstiev a 25 mliekarní. Ak má slovenské mlieko prežiť, potrebuje najmä verného spotrebiteľa.
Agentúrnu informáciu sme nahradili redakčným článkom denníka Pravda.