Dnešný päťdesiatnik by tak mal do penzie odchádzať ako vyše 63–ročný, štyridsiatnik už zhruba 65–ročný, tridsiatnik 68–ročný a súčasné deti by sa mali stať dôchodcami až ako sedemdesiatnici.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Jednoduché pravdy.
Zamestnanci v stavebníctve či v strojárstve to považujú za vylúčené. Obrátili sa preto na odborárov a tí chcú problém riešiť ešte so súčasnou vládou. Poslanci naprieč politickým spektrom postupné zvyšovanie penzijného veku schválili v roku 2013.
„Ide o dosť drastický nárast stanovený bez hlbšieho uváženia. Preto sa budeme snažiť vládu presvedčiť, aby pri zavádzaní postupného zvyšovania veku odchodu do dôchodku zohľadnila aj zlý zdravotný stav Slovákov,“ povedal Slavomír Manga, viceprezident Konfederácie odborových zväzov Slovenska.
Podľa odborárov napríklad 40–ročný frézar nezvládne pracovať až do 65 rokov. Predpokladá sa, že skôr či neskôr vláda spraví ústupky a vybraným profesiám ponúkne penziu skôr, aj keď bude možno nižšia.
Či sa do problému pustí ešte terajšia vláda, nie je jasné. „Žiaľ, napriek postupnému zlepšovaniu sa skutočne na Slovensku stále dožívame kratšieho veku, ako je priemer v Európskej únii. Práve preto ministerstvo v roku 2013 zrealizovalo v tejto oblasti zmenu pravidiel odchodu do dôchodku nie takzvane skokovo, to je zo dňa na deň, ale v závislosti od presne stanovenej dĺžky priemerného veku dožitia. Je to najobjektívnejší a takzvaný apolitický model,“ reagoval hovorca ministerstva práce Michal Stuška.
Napríklad pracujúcej žene s dvoma deťmi vzniká nárok na penziu už po dožití 58 rokov a 9 mesiacov. Skoršie odchádzanie do penzie pracujúcim ženám s deťmi však postupne zanikne už v roku 2024.
„Na jednej strane chceme od žien, aby vychovávali deti pre lepší demografický vývoj. Na druhej strane im berieme všetky výhody. Spoločne s vládou sa budeme snažiť nájsť rozumné riešenie zachovávajúce pracujúcim matkám s deťmi možnosť skoršieho odchodu do penzie,“ pokračoval Manga.
V prípade pracujúcich matiek, ktoré odídu na materskú, totiž podľa odborov nikto nemôže hovoriť o zneužívaní sociálneho systému. Viac pracujúcich ľudí bude Slovensko v budúcnosti potrebovať ako soľ.
„Pre neustále klesajúci počet pracujúcich ľudí žiadna vláda dlhodobo neudrží súčasnú štedrosť štátnych penzií. Na neustále sa zvyšujúci počet penzistov totiž nebude dostatok pracujúcich,“ dlhodobo upozorňuje ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Podľa jeho prepočtov, kým dnes na jedného dôchodcu platí odvody 1,6 zamestnanca, už v roku 2030 sa pomer vyrovná na jedna k jednej a v kritickom roku 2060 bude len 0,74 zamestnanca platiť odvody na jedného dôchodcu.
Terajší penzisti však celý život tvrdo pracovali a za poslané odvody žiadajú adekvátny dôchodok. Na udržanie systému súčasná vláda aj s podporou opozície od roku 2017 nadviazala odchod do penzie na strednú dĺžku života. Podľa prepočtov analytikov ešte predchádzajúceho vedenia ministerstva financií príde z tohto dôvodu každý rok k nárastu odchodu do dôchodku o 50 až 55 dní.
Ľuďom so zdravotnými problémami sa bude v reálnom živote veľmi ťažko hľadať práca po prekročení päťdesiatky. „Keď má niekto po päťdesiatke vážne zdravotné problémy, ťažko si nájde niekde prácu. Zvyšovanie odchodu do dôchodku pre týchto ľudí bude znamenať predĺženie života na sociálnych dávkach,“ povedala sociologička Slovenskej akadémie vied Zuzana Kusá.
Podľa jej názoru práve odbory majú zabojovať za skorší odchod do penzie pre manuálne pracujúcich ľudí. „V opačnom prípade budeme mať na Slovensku tisícky nešťastných ľudí,“ dodala Kusá.
V automobilovom priemysle ľudia po šesťdesiatke len v ojedinelých prípadoch zvládnu rýchlu prácu za pásom. „Ak zamestnanec nemôže zostať na súčasnom pracovisku pre zdravotné problémy, tak pre neho vo fabrike hľadáme nové miesto. Ak sa niekto pre problémy s chrbticou nemôže zohýbať, nájdeme mu také montážne miesto, na ktorom bude pracovať len rukami, bez toho, aby sa musel zohnúť,“ povedal šéf odborov vo Volkswagene Slovakia Zoroslav Smolinský.
Odbory hľadajú pre svojich členov vhodné pracovné miesto dovtedy, kým ho nenájdu. V niektorých prípadoch boli pre ľudí vytvorené úplne nové miesta šatniarov. Volkswagen Slovakia si takúto sociálnu politiku môže dovoliť, keďže v roku 2014 dosiahol obrat vo výške 6,17 miliardy eur a zisk pred zdanením predstavoval 196 miliónov eur. Nie v každej fabrike sú však takéto možnosti.
„Dlhšie pracovať zvládajú ľudia v administratívnych profesiách. V expertných profesiách sa už aj dnes stretneme s pracujúcim sedemdesiatnikmi,“ uviedla Kusá.
Udržať rovnaký vek odchodu do penzie pre všetkých ľudí nebude spravodlivé. Sčasti môže tento problém riešiť väčšia automatizácia výroby.
„Dnes ešte v ekonomike máme vysoký podiel manuálnych profesií, v ktorých ľudia naozaj ťažko pracovali, ale so stále väčšou automatizáciou výroby ich podiel bude klesať,“ uviedol Baláž.
Podľa neho budú práve ťažko pracujúci ľudia v budúcnosti vo veľkom využívať možnosť predčasného odchodu do penzie.
Pri debate o dôchodkoch sa podľa ekonómov nemôže zabúdať na možnosti štátneho rozpočtu. Sociálnej poisťovni už dnes nestačia odvody pracujúcich ľudí na vyplácanie penzií súčasných dôchodcov. Každá vláda tento problém rieši dotáciou priamo zo štátneho rozpočtu, ktorá v tomto roku predstavuje 1 miliardu eur. Slovensko tak každý rok na vyplácanie penzií minie miliardy eur.
„V roku 2014 boli výdavky na starobné dôchodky vo výške 4,72 miliardy eur,“ priblížil hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder.
Dnešní pracujúci si tak slušné penzie zabezpečia jedine v prípade vlastných úspor. Spoliehať sa totiž na vlnu pracovníkov napríklad z chudobnejšej Ukrajiny nie je podľa odborníkov reálne.
„Treba sa pozrieť pravde do očí. Prečo by ľudia z východu, skončili radšej u nás ako v bohatom Nemecku, keď u nás budú pracovať za jedny z najnižších platov v Európskej únii,“ upozornil Baláž.
Podľa ekonóma za úspech sa bude dať považovať, ak sa v budúcnosti podarí zastaviť odchod vzdelaných Slovákov do zahraničia.