Ambiciózny program má však jeden háčik. Slovensko má síce dostatok lúk a pasienkov, ktoré by uživili pri dobrej starostlivosti aj milión oviec, ale krajine chýbajú zruční chovatelia oviec. Už teraz ich nedostatok pociťujú prosperujúce chovy oviec.
„Zdá sa mi, že chýba cieľavedomý program pre získavanie detí na štúdium chovateľských odborov,“ hovorí farmárka z Pružinej pri Považskej Bystrici Oľga Apoleníková.
Sama sa usiluje aktívne komunikovať s verejnosťou, ktorá nakupuje jej ovčie produkty. Dva razy do roka otvorí svoje salaše verejnosti. V máji je to podujatie Bačova cesta a v septembri Na salaši pri guláši.
Práve vtedy prídu na salaš rodičia s deťmi a mnohí chlapci či dievčatá sa nadchnú ovečkami. Niektorí aj zatúžia chovať ovce. Lenže rodičia väčšiny detí nevidia perspektívu v tom, aby sa ich deti „zahrabali kdesi na farme“.
Zreteľne to dokumentuje záujem o štúdium špeciálneho učebného odboru salašník, salašníčka, ktorý pred tromi rokmi zriadili na Strednej odbornej škole v Pruskom.
„Okolo Pruského je veľa aktívnych farmárov, ktorí sa venujú chovu oviec a kôz,“ hovorí riaditeľka školy v Pruskom Janka Fedorová. Spolu s kolegami aj poľnohospodármi predpokladala, že mládež z okolia bude mať záujem o štúdium špeciálneho učebného odboru, ktorý zahŕňa chov oviec, kôz, spracovanie mlieka, mäsa, koží a vlny. Lenže doteraz sa neprihlásil jediný deviatak, zhŕňa smutné poznatky riaditeľka Janka Fedorová.
Farmári pritom potrebujú mladých odborníkov ako soľ. Samotná profesia baču nie je ani najhoršie platená. Mesačné zárobky začínajú na úrovni 500 až 600 eur, pričom najlepší bačovia zarábajú od 1 000 do 1 500 eur. Výška zárobku, ako pripomína Oľga Apoleníková, závisí od toho, či sa na salaši – farme vyrába syr, či je dojenie strojové alebo ručné, od toho, ako bača zvládne ošetrovanie kopýtok, pripúšťanie či bahnenie oviec.