Vtedy došlo v dôsledku hospodárskej krízy vo svete k poklesu nákupných cien surového mlieka na Slovensku až na 18 centov za kilogram (1 liter surového mlieka = 1,03 kg) a veľké straty z tohto obdobia spôsobili, že desiatky podnikov skončili s prvovýrobou mlieka. Za posledných sedem rokov na Slovensku zaniklo 150 chovov dojných kráv. Aktuálne je v krajine už len 563 mliečnych fariem.
Za posledných sedem rokov na Slovensku zaniklo 150 chovov dojných kráv. Aktuálne je v krajine už len 563 mliečnych fariem. „K veľkému bremenu strát z časov veľkej mliečnej krízy postupne pribudli straty z minulých nepriaznivých rokov a súčasné straty môžu slovenských prvovýrobcov úplne zlikvidovať,“ varuje riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Margita Štefániková. Na druhej strane Brusel tvrdí, že bez kvót sa bude lepšie uspokojovať rastúci dopyt ľudí po mliečnych výrobkoch.
Mliekari však dúfajú, že súčasná kríza v sektore mlieka nenaberie také rozmery ako pred siedmimi rokmi, aj keď je jej veľmi podobná. Na porovnanie, za ostatných 12 mesiacov poklesli nákupné ceny mlieka na Slovensku až o šesť centov na kilogram a v súčasnosti sa dostali pod hranicu 30 centov za kilogram. „Už táto cena je likvidačná pre mnohé slovenské podniky, pretože pri priemerných výrobných nákladoch na mlieko na úrovni približne 40 centov a podpore 3,8 až 4,8 centa na kilogram im vzniká strata vo výške 5,2 až 6,2 centa na kilogram mlieka, čo sa nedá dlhodobo zvládnuť,“ hovorí Štefániková.
Zrušenie kvót ako riziko, nie príležitosť?
Zrušenie kvót na produkciu mlieka vyvoláva na slovenských mliekarov ďalší tlak. Na tento krok zo strany Bruselu sa totiž systematicky už dlhšie obdobie pripravujú farmári z Holandska, Belgicka či Nemecka. Rozširujú ustajňovacie priestory, chystajú lepší genetický materiál a plánujú zvýšiť produkciu mlieka. Môže tak dôjsť k nadprodukcii mlieka nielen v celej EÚ, ale aj v USA, na Novom Zélande či v Austrálii.
Rezort pôdohospodárstva však tvrdí, že bude aktívnejšie podporovať slovenské výrobky. „Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR neočakáva enormný nárast zahraničných mliečnych výrobkov na slovenskom trhu, pričom prioritou rezortu bude naďalej propagovať výrobky z domáceho trhu a klásť dôraz na ich zastúpenie v obchodných reťazcoch,“ odkázala Simona Lucia Horváthová z tlačového oddelenia rezortu.
„My sme malí hráči, krajiny západnej Európy sú veľkí producenti. Napríklad Nemecko je najväčší výrobca mlieka, jeho ročná kvóta je na úrovni 30 miliárd kilogramov. Naša kvóta je niečo cez miliardu, no v skutočnosti ju nenapĺňame a vyrábame len vyše 800 miliónov kilogramov ročne. Pritom Nemecko už o túto hodnotu svoju produkciu zvýšilo a pripravuje sa na zrušenie kvót a určité expandovanie. Toho sa obávame. Samozrejme, nám by veľmi pomohlo, keby sa mlieko z európskeho trhu dostávalo do tretích krajín, pretože to by mohlo tlak na jeho nákupné ceny trochu zmierniť,“ komentuje situáciu predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík.
V celej EÚ sa produkcia mlieka zvýšila za rok 2014 až o 6,5 miliardy kilogramov, čo predstavuje asi 7-násobok ročnej produkcie Slovenska. „Keďže v EÚ je spotreba stála, teda nezvyšuje sa, a vo svete rastie len asi o 2 percentá ročne, zvyšok mlieka zostáva vo forme mlieka a mliečnych výrobkov na trhu. Tento prebytok spôsobuje v súčasnosti tlak na ceny mlieka a mliečnych výrobkov. Neznamená to však zákonite, že ceny mlieka na pultoch obchodov sa automaticky znižujú. Spravidla najvyšší výpadok poklesu tržieb znášajú prvovýrobcovia,“ konštatuje Štefániková.
Všetko je v rukách spotrebiteľov
Slovenským farmárom môžu pomôcť najmä samotní spotrebitelia, ktorí by mali uprednostňovať slovenské výrobky pred tými zo zahraničia. I keď mnohí sa pozerajú na produkty najmä cez cenu. „Slovenské mlieko a mliečne výrobky sú známe svojou vysokou kvalitou, poznáme ich pôvod, ich výrobcov a môžeme sa spoľahnúť, že sú vyrábané pod stálym dozorom. Navyše kupovaním slovenských mliečnych výrobkov podporujú spotrebitelia vlastnú krajinu a ľudí pracujúcich v mliekarňach aj v prvovýrobe na farmách,“ tvrdí Jana Planková zo Slovenského mliekarenského zväzu.
Problémom je aj to, že Slováci nie sú príliš veľkí milovníci mlieka. Spotreba mlieka na Slovensku je veľmi nízka, dosahuje len 158,5 kilogramu mlieka na osobu za rok. V tejto oblasti tak krajina zaostáva za vyspelými krajinami. V EÚ priemerne vypije Európan približne 270 kilogramov mlieka za rok.
„Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka spolupracuje v tejto oblasti so Slovenským mliekarenským zväzom a dlhodobo spoločne realizujeme propagačné a informačné aktivity na zvýšenie spotreby mlieka z domácej výroby. Stavili sme hlavne na kvalitu a čerstvosť slovenského mlieka a mliečnych výrobkov. Učíme spotrebiteľov čítať informácie na obale a prostredníctvom tzv. oválu s označením skratky krajiny rozoznávať označenie slovenských výrobkov od zahraničných. Momentálne chystáme novú propagačnú kampaň pod názvom Slovenská mliečna rodina,“ vymenúva Štefániková. „Spotrebiteľský patriotizmus u nás ešte nie je na takej úrovni ako vo vyspelejších krajinách a odvíja sa aj od toho, čo umožňuje rodinný rozpočet,“ doplnil Semančík.
Štát chce farmárov viac podporovať
Rezort pôdohospodárstva plánuje prostredníctvom dotačnej politiky viac podporiť chov dojných kráv na Slovensku, ktorý za posledné roky upadá. Doteraz však bol problém pri čerpaní eurofondov. V programovom období 2007 – 2013 bola podpora chovu dojníc limitovaná možnosťami legislatívy Európskej únie, keď priemerná suma podpory na jednu kravu bola na úrovni 81 eur na rok. V novom programovacom období na roky 2014 až 2020 sa podpora z eurofondov na jednu kravu môže vyšplhať až na 250 eur na rok.
Slovenskí mliekari však chcú ísť v podpore sektora ďalej. Na európskej úrovni požadujú, aby sa stanovila minimálna nákupná cena mlieka. Mala by byť na úrovni priemerných nákladov na výrobu mlieka v EÚ, pričom aktualizovať by ju mal Brusel polročne. Farmári tiež požadujú znovuzavedenie exportných dotácií a podporu odbytu mlieka a mliečnych výrobkov na nových trhoch. Brusel aktuálne takisto zvažuje, že prijme opatrenia na podporu poistenia príjmov proti výkyvom cien a výrobných nákladov, extrémnym výkyvom počasia, chorobám zvierat a prípadným ďalším nepriaznivým udalostiam.